Leigh Bardugo | Světlo a stíny
Na Grišu som čítala niekoľko protikladných názorov predtým, ako som sa do nej pustila. Možno by som tejto sérii nedala šancu vôbec, keby autorka nenapísala Six of Crows, čo si chcem tiež prečítať, ale povedala som si, že pôjdem pekne po poriadku. Vôbec to neľutujem. Aj keď je Griša plná klišé, autorkin talent pútavo vyrozprávať príbeh sa určite nezaprie. Vytvorila komplexný a veľmi zaujímavý svet, poprepletaný niekoľkými ohranými zápletkami a, samozrejme, nesmel v ňom chýbať ani milostný trojuholník. Alina je vyvolená, má zachrániť krajinu pred skazou, musí sa však najprv naučiť, ako svoje schopnosti ovládať, v čom jej pomôže práve Darkling (Temnyj). Krásavec, po ktorom hlavná hrdinka slintá už od začiatku. No čo jej najlepší kamarát z detstva? Po ňom slintala, kým neprišiel na scénu Darkling. Čo z tohto klišé mixu môže vzniknúť? Povedala by som, že nič dobré... a veru... Kniha bola oveľa lepšia, ako som čakala. Napriek mnohým nedostatkom som ju prečítala takmer celú behom jedného dňa. Príbeh ma úplne pohltil, niektoré časti ma dokonca prekvapili, pretože vývoj udalostí sa pohol úplne iným smerom, ako som predpokladala. Potom sa však našli veci, ktoré sa dali zase predvídať úplne jednoducho. Postavy aj príbeh boli spracované podľa klasického YA vzorca a nebyť autorkino dobrého štýlu, zrejme by ma to nebavilo. To, čo som ale v istom bode pokladala za instalove, sa veľmi rýchlo zvrtlo na niečo oveľa dobrodružnejšie, vďaka čomu som si viac obľúbila hlavné trio. V niektorých momentoch sa mi nezdali charaktery postáv úplne vyhranené, občas som mala dojem, ako keby im niečo chýbalo, až ku koncu to pre mňa začalo naberať grády. O vedľajších postavách radšej ani nebudem hovoriť. Tie boli zvládnuté veľmi biedne. Žiadna z nich ma nezaujala, autorka im nevenovala ani štipku pozornosti, ktorú by si určite zaslúžili. Všetko sa točilo okolo ústrednej trojice a mám takého ciťáka, že to tak bude pokračovať aj naďalej. Čítala som, že väčšina ľudí si obľúbila Darklinga, no ja sa musím priznať, že mne táto postava vôbec nesadla. Niečo na ňom mi neustále prekážalo, s tým, ako vystupoval, mi liezol na nervy a vedela som, že tam niečo nehrá. Naopak, veľmi som si obľúbila Mala a nevedela som sa dočkať, kedy sa opäť objaví na scéne. Nešlo ani tak o super úžasne napísanú postavu, ako skôr o moju slabosť pre príbehy o láske, ktorá vznikne medzi protagonistkou a jej najlepším kamarátom. O samotnej hlavnej hrdinke ľudia píšu, že je neznesiteľná, hlúpa a naivná. V tomto sa s ostatnými asi tiež nezhodnem, lebo ja som len furt čakala, kedy sa prejaví tá jej „blbosť“, ale akosi som nič výrazné nepostrehla. Videla som stokrát horšie hlavné postavy ako Alinu. Čo taká America zo Selekcie? Na tú nemá Alina ani zďaleka. Alinino rozhodovanie sa mi zdalo vo väčšine prípadov logické a správne vzhľadom na jej charakter. Možno som sa s niektorými jej rozhodnutiami nestotožnila, ale to ešte neznamená, že by som ju kvôli tomu pokladala za hlúpu. Medzi najsilnejšie stránky príbehu radím akčné scény. Neviem ako vy, ale ja som si ich vedela všetky výborne predstaviť, v mojej hlave to vyzeralo ako v poriadnom dobrodružnom filme, až som skoro nedýchala. Týchto scén sa tam nenašlo veľa, autorka nimi vlastne orámcovala pomalší a o niečo stereotypnejší stred. Na pokračovanie som zvedavá. Moje pozitívne ja verí, že dvojka nebude typickou prechodnou časťou k záverečnému vyvrcholeniu, tak sa uvidí. V každom prípade, autorka ma určite knihou Griša neodstrašila od ďalšieho čítania jej kníh. Zhrnutie: Kniha je pre nenáročnejších fanúšikov YA literatúry, ktorí ešte nemajú plné zuby niektorých ohraných motívov. Prostredie je však netypické, pekne opísané a rozhodne si užijete akčné scény. Kniha sa, aj napriek niektorým nudnejším pasážam, čítala takmer sama. A rozhodne nebudete mať núdzu o pekných chlapov.
