Kletba víťězu


Počas konajúcich sa trhov si dcéra valoriánskeho generála Kestrel zakúpi za vysokú sumu sluhu, ktorý je dobrým kováčom. Niečo akoby ju k nemu ťahalo a musí ho kúpiť. Netuší však ešte o kliatbe víťazov, ktorá na ňu čaká. Sluha, ktorý sa predstaví ako Arin, potichúčky kuje svoje plány. Kestrel sa blížia osemnáste narodeniny a ona sa musí rozhodnúť, čo spraví so svojím životom. Buď sa pridá do armády alebo sa vydá. Lenže, čo keď na vydávanie nenašla toho správneho a narábanie s mečom jej veľmi nejde? No zato má takú rozumnú hlavu, že si poradí aj s tým najtvrdším orieškom. Sluha Arin nie je taký surovec na akého sa hrá. Predsalen má city. Na Kestrel sa díva iným spôsobom a to isté začína pociťovať aj ona k nemu. Zrazu sa začnú diať veľmi zvláštne veci. Ľudia umierajú, jej najlepší priatelia sú v ohrození a Kestrel sa ocitá na poste slúžky. Všetko sa obráti naruby. Kestrel sa cíti zradená a nevie komu má veriť. A hlavne ako sa dostať z tejto situácie. Úprimne som očakávala od tejto knihy viac. Pravdepodobne viac romantiky. Tej tam bolo pre moju dušu pramálo. Príbeh medzi Kestrel a Arinom bol zaujímavý, aj keď Arin mi viackrát liezol na nervy. Jeho správanie bolo dosť mätúce, aj keď sa to dalo pochopiť. Kestrel vôbec nebola namyslenou paničkou, skôr rozumnou a všetko mala pekne premyslené. Obľúbila som si aj vedľajšie postavy ako je jej najlepšia kamarátka Jess a Ronan. Svet bol pekne vykreslený spoločne s istými udalosťami. Nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto obálka je dychberúca. Úplne som si ju zamilovala ¦. Kletbu víťězu ti odporúčam, ak máš rád politiku spojenú s romantickou zápletkou a fandíš utláčaným, ktorí chcú povstať.

Môj svet snov a kníh, 25.11.2018
Čo sa skrýva pod zemou

Čo sa skrýva pod zemou


Zem pod nohami berieme často ako pevný základ. Ale čo tak pozrieť sa pod šupku našej Zeme a preskúmať, čo to pod našimi nohami skutočne je? Nájdeme tam niečo zaujímavé, alebo je to len nudná neživá hmota? Kniha Čo sa skrýva pod zemou vašim deťom nejaké to tajomstvo hravo odhalí. Fascinujúca príroda sa určite nekončí na trávniku alebo pod stromami v lese. Kdeže, aj malý prieskumník predsa vie, že v hline je čo objavovať. Trebárs korienky a korene rastlín, chrobáky a dážďovky, krtkov, zvieracie nory… Netreba zabúdať ani na ľudské diela: rôzne potrubia, káble, kanalizácia a metro. A to sme ešte len kúsok pod povrchom. Ďalej (až do samotného stredu Zeme) vás zavedie táto rozkladacia kniha. Vďaka harmonikovito poskladaným stranám vašim deťom názorne ukáže, kde približne sa všetky tie zaujímavosti nachádzajú. Samozrejme, v texte je párkrát spomenuté, že niekde je mierka “zrýchlená”. Pre porovnanie si môžu pozrieť obrázok prierezu našou planétou na konci knihy. Väčšia časť strán sa venuje len tenkej vrstve zemskej kôry. To ale nebráni knihe, aby bola výbornou vizuálnou pomôckou pre cielenú vekovú kategóriu. Knihy o fascinujúcom svete pod našimi nohami tu už boli (napríklad obsiahla Pod zemou / Pod vodou). Táto ma ale baví hlavne svojou názornosťou. Autorkou knihy je skúsená spisovateľka Charlotte Guillain, ktorá má už za sebou viac ako sto detských kníh náučných aj beletriu. Knihu ilustroval Yuval Zommer, ktorého si možno pamätáte ako autora Veľkej knihy o malých tvoroch alebo Veľkej knihy o morských tvoroch. Už som písala, že sa mi veľmi páči jeho štýl ilustrácií. Je totiž primeranou zmesou fantázie a realizmu. Znova, podľa mňa adekvátny výber pre cieľovú vekovú skupinu. Treba ale povedať, že úroveň informácií aj zobrazenia je pomerne zjednodušená. Je to ale stále adekvátne pre deti od 4 do 8 rokov. Ak máte teda dieťa práve v tomto veku, ktoré sa rado hrabe v hline, alebo má rado rozprávanie o planétach, môžete to skúsiť s touto knihou. Ak hľadáte knihu, ktorú si môžu takto mladšie deti prezerať, ale udrží ich pozornosť aj v 10tich rokoch, siahnite po už spomínanej Pod zemou / Pod vodou. Mimochodom, kniha má aj pokračovanie o svete nad našimi hlavami The Skies Above My Eyes. Dúfam, že ju budeme mať aj v slovenskom (alebo českom) preklade.

Pampúch, 14.11.2018

Leigh Bardugo - Trnitá řeč


Túto knihu som si pred rokom nechávala na Vianoce, no nejak ma zase zlákal môj obľúbený Nočný cirkus, a tak keď pred nedávnom vyšla v Albatrose v cz verzii, vedela som, že tento krát si ju už nenechám ujsť. Leigh snáď nemusím nikomu predstavovať, no ak ste náhodou nečítali Griša sériu alebo Vraniu šestku, nebojte sa, aj tak si túto knihu môžete prečítať, keďže nenadväzuje na žiadnu z týchto kníh. Síce sa odohráva v rovnakom svete, no ide len o poviedky typické pre danú oblasť. Každá z nich v sebe nesie nejakú tú časť z klasických rozprávok, no ako autorka na konci vysvetľuje, zapojila svoju fantáziu a zmenila ich na reálnejšie, oveľa viac zaujímavejšie príbehy. No nečakajte, že pôjde o úplne rovnaké rozprávky, ktoré však končia inak (princezná sa zachráni sama atď.), zostáva len slabý základ, na ktorom Leigh vybudovala niečo nové a originálne. Som naozaj rada, že sa pustila do toho práve touto cestou a že nevytvorila niečo úplne nové, pretože práve to spojenie s rozprávkami nášho detstva, vás privedie do hlbšieho zamyslenia a o to viac si ich potom užijete. Podľa mňa, je táto kniha geniálnym čítaním práve počas Vianoc, ktoré sú práve časom na rozprávky, či už ste dieťa alebo dôchodca. Amaya a Trnitý les / Prvý príbeh pochádza z Nové Zeme, ktorú sme zatiaľ nemali veľmi možnosť vidieť v jej knihách, okrem teda na krátky čas v Griši. Napriek tomu, mám pocit, že ňou autorka dobre vystihla atmosféru tejto novej krajiny. Z poviedky bolo cítiť inšpiráciou gréckou mytológiou a jej Minotaurom, ale aj tradičnou Kráskou a zviera, ktorá však skončí trochu inak, no zároveň s podobnou myšlienkou. Prináša netradičnú hrdinku, dievča ktorému sa každý vyhýba, ktorá nie je nijak úžasne odvážne, skôr odovzdané osudu. Vyskytujú sa tu taktiež 3 krátke príbehy, ktoré končia inak, než by ste čakali. Celkovo ma poviedka veľmi bavila, mala super temnú atmosféru,no zároveň v sebe niesla kúsok svetla a nádeje. Hodnotím: 5 * / Příliš chytrý lišák / Na túto poviedku som bola naozaj zvedavá, pretože som si ju plánovala už dávnejšie prečítať, keď ju spomínala Alina pri popisovaní jednej mojej obľúbenej prefíkanej postavy. Štýlom ide o bájku o lišiakovi, na ktorého sa lepila smola už od narodenia, no on bol tak prešibaný, že sa mu ju vždy podarilo obísť, dokonca vždy aj niečo tým získal. No viete ako to chodí, niekedy treba byť viac opatrný a nespoliehať sa na to, že ak niečo vyšlo prvý krát, neznamená to, že nenatrafíte na niekoho múdrejšieho, kto dokáže prekabátiť vás. Hodnotím: 4,5* / Čarodejnice z Duvy / Tak toto bola naozaj krásna rozprávka, aj keď tak ako ostatné, v temnej atmosfére, kde ste celý čas nevedeli, čo čakať. Ide o už druhý príbeh z Ravky, mojej asi najobľúbenejšej krajiny. Ukazuje, ako môže zdanie klamať, a tak zistíte, že nie vždy je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka vyriešila koniec, pretože išlo o inšpiráciu rozprávkou o Janíčkovi a Marienke, nad ktorou som sa ja sama v detstve často pozastavovala. Hodnotím: 5* / Malá kudlička / Posledný príbeh z Ravky sa mi páčil asi najmenej z celej knihy, nehovorím, že nebol dobrý a neniesol úžasné posolstvo, no nejak od začiatku som tušila ako to celé skončí. Ide o klasický príbeh, kde sa otec snaží vydať svoju krásnu dcéru, a tak dáva nápadníkom 3 úlohy, vďaka ktorým sa snaží zbohatnúť a získať väčšiu moc. To je trošku skombinované aj s tým ako ľudia pozerajú na Griše už v starej dobe, ešte pred Druhou armádou. No záver je samozrejme iný, a aj keď sa mi páčil, nedostal ma tak ako ostatné poviedky. Hodnotím: 4* / Princ vojáček / Podľa mňa najviac desivá poviedka. Aj keď sama o sebe nebola tak strašidelná, tá atmosféra no fú. Preto by som hneď vedela zaradiť, že sa jedná o rozprávku z Kerchu, ktorý je sám takýto často až zvrátený. Ide o prerozprávanie Luskáčika, no jedná sa o poviedku, ktorá vás donúti veľa rozmýšľať, aby ste sa vedeli vžiť do celej situácia. Veľmi emotívna a silná, a aj keď trochu creepy, ide o moju druhú najobľúbenejšiu poviedku tejto knihy. Hodnotím: 5* / Když voda zpíva oheň / Posledná, a moja najobľúbenejšia je poviedka z chladnej Fjerdy. Je taktiež najdlhšia, a najviac rozvinutá do detailov. Dostávame pohľad na nepoznaný kráľovský podmorský svet, ich zvyky a zmýšľanie. Spočiatku som tam videla inšpiráciou malou morskou pannou, no ako sa nakoniec ukázalo, ide skôr o príbeh Uršule, nie Ariel. Je to príbeh o morskej panne, ktorá nejak nepatrí ani do jedného z dvoch svetov, a po navštívení súše dochádza k veľkým zvratom v jej príbehu. Je to veľmi smutný príbeh, ktorý ukazuje čo sme ochotní obetovať, a čo to potom s nami samotnými môže spraviť. Hodnotím: 5* Kniha bola úžasným čítaním, ktoré som si veľmi užila. Aj keby neviete, že príbehy pochádzajú z rôznych častí Griša sveta, pri čítaní sami pocítite rozdiel medzi nimi, a pre mňa, po prečítaní viacerých kníh od Leigh bolo naozaj ľahké priradiť ich ku určitej krajine. To ukazuje rozmanitosť jej fantázie a perfektné vykreslenie daných krajín. Okrem fantastických príbehov, je kniha obohatená o nádherné ilustrácie, ktoré nájdete na každej strane a postupne sa rozvíjajú tak, až na konci príbehu vytvoria celkový obraz. Jediné čo mi tu trochu chýbalo, bolo že sme sa zase nedozvedeli nič o Šu-Hane, ktorý stále zostáva tou záhadnou krajinou o ktorej skoro nič nevieme. Napriek tomu však knihu nemôžem hodnotiť inak než na 5 kačičky!

Never Trust a Duck, 10.11.2018

Polnočné príbehy plné mágie > Trnitá Řeč


Leig Bardugo už neraz dokázala, že je pani spisovateľka, ktorá to so slovami vie lepšie než ostatní. Jej písaniu som prepadla už v knihe Vrania Šestka a odvtedy sa nestačím čudovať, odkiaľ čerpá všetky nápady a príbehy, ktoré svojim čitateľom prináša. Tentokrát si ich pripravila až šesť. Trnitá Řeč je zbierkou poviedok odohrávajúcich sa v rôznych častiach jej vymysleného sveta, ktoré matky rozprávali svojim deťom počas dlhých nocí v Novej Zemi alebo vo Fjerde, dokonca sa tu nájdu príbehy z Ravky a Kerchu. Ayama a trnitý les ????? Hlavná hrdinka Ayama žije v kráľovstve, v rodine, ktorá sa k nej chová ako k slúžke, zatiaľ čo jej sestru vychovávajú na to, aby sa dobre vydala a zabezpečila im poriadny majetok. Nanešťastie pre Ayamu, jej rodina sa pri prvej príležitosti zbohatnúť chopí možnosti a pošlú ju na nebezpečnú misiu, aby zabila netvora, ktorý sužuje ich kráľovstvo. Tento príbeh ma vážne zasiahol, pretože síce bol krátky, obsahoval veľa múdrostí a hlavne nám ukázal, aká dôležitá je sila hlasu. Příliš chytrý lišák ????? Prvý príbeh z Ravky hovorí o lišiakovi, ktorý sa nenarodil krásny ako ostatní, no za to múdrejší a prefíkanejší. Rozpráva nám o svojich zážitkoch, ukazuje, ako sa dokáže dostať z každej situácie vďaka svojmu umu, no aj to len dovtedy, kým neprestane byť opatrný. Zaujímavé na tomto príbehu je, ako jednoducho sa dá aplikovať na ľudí a vy by ste si ani nevšimli rozdiel. V dnešnej dobe sú aj tak ľudia, ktorí sa chovajú viac ako zvieratá. Čarodejnice z Duvy ???? Príbeh, ktorý hovorí o dievčati, obrovskej zime a chalupe, je inšpirovaný klasikou Janíčkom a Marienkou. Autorka sa na príbeh pozrela úplne inak, než ako by čitateľ očakával a síce je to určené pre mladšie publikum, sama som ostala mierne prekvapená jeho vývinom. Vďaka úchvatnému štýlu písania a opisu som sa ponorila do deja, až som si neuvedomila ako a bola som na konci. Malá kudlička ???? Pekný a krátky príbeh o tom, ako s krásou prichádza viac trápenia, než by si jeden myslel. Nebol to zlý príbeh, no neohromil ma tak, ako ostatné. Hlavná postava bola očarujúco krásna vo svete, kde si muži myslia, že môžu mať čo chcú a využijú k tomu čokoľvek a kohokoľvek. Leigh ale ukázala, že aj v Ravke existovalo niečo také ako karma. Princ Vojáček ???? Pri tejto poviedke mi behal doslova mráz po chrbte, pretože aj keď som ako tak poznala klasický príbeh, atmosféra bola oveľa viac pochmúrnejšia. Autorkinou inšpiráciou pri tomto bol Luskáčik, no s temnejším podtónom. Fakt, že sa tento príbeh odohrával v Ketterdame (stále som čakala, že sa dočkám nejakého odkazu na miesto, ktoré poznáme vďaka Vranej Šestke, ale nič) mu len pridal na zaujímavosti. Droessen nebol len tajomnou postavou, ale zároveň aj niekým, o kom by som sa jednoznačne chcela dozvedieť viac, pretože to vyzeralo na zaujímavú históriu, ktorá by mohla niečo pridať do príbehu. Když voda zpívá oheň ????? Možno posledný, ale pre mňa najlepší príbeh. Pre tých, ktorí nevedia, ktorým príbehom začať a nechcú ísť podľa poradia, rozhodne začnite týmto. Leigh Bardugo sa pri písaní inšpirovala príbehom Hansa-Christiana Andersena- Malá morská víla, alebo aspoň jednou z postáv, ktorá sa v nej vyskytla. Ulla bola kedysi vílou, ktorú všetci v mori považovali kvôli jej pokožke za čudáčku, avšak jej hlas a talent boli na nezaplatenie. Jej príbeh mi lámal srdce, pretože bol surový a plný beznádeje. Dokazuje, že tie najhoršie veci sa stávajú ľuďom, ktorí majú najlepšie úmysly. Či sa vám páčila Griša trilógia alebo preferujete príbeh vyvrheľov z Vranej Šestky, rozhodne si nechcete nechať ujsť tieto príbehy, ktoré krásne dotvárajú celkovú atmosféru a dávajú mu tak úplne iné, reálne rozmery. Mám vážne podozrenie, že Leigh navšítivila tento kúzelný svet a jeho obyvatelia jej dovolili spísať ich kroniky.

Perlasworldofstories.blog.cz, 2.11.2018

Príbehy, ktoré rozprávala polnoc


Pamätáte si to obdobie, keď v zahraničí veľmi ospevovali Shadow and Bone? Viacerí z nás tajne dúfali, že snáď ju preložia aj u nás. Nakoniec som to s čakaním vzdala a kúpila si ju v angličtine. Priznávam bolo to pár rokov dozadu, kniha vyšla v roku 2012-2013, ku mne sa dostala možno o tri roky na to, ale predsa to sklamanie z tej série ma bolí doteraz. O to s väčšou ostražitosťou som siahla po duológii Six of crows. Nie je to žiadne tajomstvo, že tá séria sa zaraďuje medzi moje obľúbené. A už vôbec nie je prekvapivé, že The language of thorns, v českom preklade Trnitá řeč, považujem zatiaľ za najlepšie dielo od Leigh Bardugo. Milujem knihy, ktoré sú inšpirované rozprávkami alebo mytológiou. Autor sa môže s dejom vyhrať, skombinovať niekoľko žánrov, zmeniť celú podstatu. Skrátka zbožňujem, keď sa autori neboja experimentovať a vznikne z toho hotová pastva pre dušu. A ak to má úžasné grafické spracovanie, tak aj pre oči. Trnitá řeč spĺňa takmer všetky moje podmienky pre retelling, ale aj po tej grafickej stránke je kniha spracovaná na jednotku. Rozhodne sa kniha zaraďuje medzi najkrajšie knihy aké vlastním. Bardugo sa tento raz v mojich očiach prekonala. Myslela som, že po Shadow and Bone už nič od nej neprečítam, nakoniec po Vranej šestke sa dostala medzi mojich najobľúbenejších autorov a svojou originalitou ma znova prekvapila. Jej štýl písania zbožňujem, jej postavy a svet mi prirástli ku srdcu. A čítať o príbehoch, na ktorých vyrastali jej postavy je pre mňa taký menší čitateľský zážitok. Vedela som, že to bude originálne, ale nečakala som, že to bude až tak dobré. Trnitá řeč je súbor rozprávok zo sveta Griše. Šesť rozprávok, ktoré majú temnú alebo čudnú atmosféru, ale každá jedna z nich má v sebe niečo prekvapivé, priam niekedy až šokujúce. 288 strán, 6 rozprávok, pričom najdlhšia z nich má cez 80 strán nie je veľmi veľký priestor na postavy a ich vývin. Ale mám pocit, že autorke nešlo o postavy ako také, ale skôr o atmosféru a šokujúce zvraty a zistenia. Je ťažké podchytiť tú správnu atmosféru a gradovať ju na pár stranách, tak aby si to čitateľ vedel vychutnať a oceniť to. Žiaľ, nie vždy tento zámer vyjde, ale tento raz to svoj účel splnilo. Každý jeden z príbehov bol originálny, inak poňatý, ale každý jeden mal tú správnu atmosféru, ktorá si ma získala po pár stranách. Samozrejme, niektoré z príbehov sú trochu slabšie, ale záver je vždy originálny a najmenej očakávaný. Začiatky, niektorých príbehov sú ťažšie, ale ako náhle si osvojíte tú atmosféru, tak sa to číta samo. Ayama a trnitý les 4/5* Príliš chytrý lišák 4/5* Čarodějnice z Duvy 5/5* Malá Kudlička 4/5* Princ Vojáček 4,5/5* Když voda zpíva oheň 5/5* Tí, ktorí ma sledujú na GR vedia, že Čarodějnicu z Duvy som už čítala v angličtine pred cca rokom a bola som z nej trochu zmätená, ale páčila sa mi. A v preklade som si ju užila o niečo viac. Čo sa málokedy stáva, ale predsa som z nej najviac nadšená. Najmenej sa mi páčili Príliš chytrý lišák, ktorý mi to, ale vykompenzoval so svojim koncom, ktorý som trochu očakávala, ale rozhodne som nečakala v tom tú surovosť. Potom tu máme príbeh menom Malá Kudlička, ktorá v sebe skrýva ponaučenie. Princ Vojáček bol asi zo všetkých najčudnejší. Zanechal vo mne kopu zmiešaných pocitov, ktoré doteraz nedokážem identifikovať. Čo sa týka príbehu Když voda zpíva oheň, tak po poslednej vete, ktorú som si musela prečítať ešte raz ako som si prešla poznámku autorky, tak z môjho mozgu zostala iba kaša. (Mini spoiler: Príbeh matky Ariel?! Haló?! To chcete!) Určite odporúčam si prečítať poznámku autorky, pretože tie príbehy potom majú úplne iný zmysel. Nechcem sa dopodrobna vyjadriť ku každému príbehu, pretože vás nechcem ukrátiť o to čaro. Zoberte si moju radu ku srdcu a prečítajte si to. Možno to nie je najlepšia kniha za tento rok, ktorú som čítala, ale rozhodne je to jedna z tých kníh, ku ktorým sa ešte vrátim. Vďaka originalite a atmosfére, ktorú Bardugo dokázala napchať samostatne do každého jedného príbehu považujem tento súbor rozprávok za skvelý počin. Ak premýšľate nad niečím od Bardugo, tak po Six of crows vám určite odporúčam Trnitú řeč, pretože originalita a spracovanie je rozhodne geniálne, aspoň v mojich očiach. Kniha je nielen krásna na pohľad, ale aj obsahovo je to iné, než nájdeme na našich pultoch v kníhkupectvách. Pre mňa to je rozhodne z autorkiných najlepších kníh a verím, že sa ešte prekoná.

Dogmatixx, 31.10.2018

Všetko alebo nič | Kletba vítězů


Marie Rutkoski je skúsená americká spisovateľka venujúca sa literatúre pre deti a mládež a zároveň je aj vysokoškolskou pedagogičkou. Vo svojej akademickej práci sa venuje najmä prepojeniu detskej literatúry a starovekých klasík. Čo je aj kľúčové pri niektorých knihách z jej repertoáru, najmä pre trilógiu Kletba vítězů, nakoľko sa pri jej písaní nechala inšpirovať práve starovekým Rímom a Gréckom a hlavne národmi, ktoré toto územie obývali, ich zvykmi a kultúrou. Kníh, ktoré by boli nejakým spôsobom inšpirované starovekými kultúrami, je na trhu viac, než by som dokázala spočítať. Niektoré sú skutočne verné vo svojich dobových opisoch, no a iné pristupujú k zdroju svojej inšpirácie oveľa voľnejšie. No a potom sú tu knihy, ktoré sa na jednej strane aj snažia byť čo najviac autentické, ale na druhej strane si ich autori uvedomujú, že by to asi najskôr nezaujalo toľko čitateľov, tak sa rozhodnú pre o čosi voľnejšie spracovanie. Myslím, že to je prípadom aj tejto knihy. Svet tejto knihy je pomerne obsiahly a veľký, je v ňom naznačených niekoľko samostatných národov, ktoré medzi sebou viac alebo menej bojujú. Všetko to spôsobujú Valoriáni, pre ktorých je vojna istým druhom náboženstva a ja som si istá, že vám to pripomína minimálne jeden staroveký národ, o ktorom sme sa učili na dejepise. Tento národ si predsavzal ovládnuť čo najväčšie územie, pretože jednoducho môže a hoci sú tak trochu posadnutí podivnou predstavou cti, je pre nich nečestný boj takisto prijateľný, nakoľko ako sa hovorí „účel svätí prostriedky“. Je jasné, že tento národ sa neteší veľkej obľube medzi svojimi susedmi a o to menej v krajine, v ktorej pôvodných obyvateľov buď zabili, ak sa im postavili na odpor, alebo ich zotročili, ak sa rozhodli vzdať. Pretože aj život v otroctve je predsa len život. Ak vám toto nepríde samo osebe trošku choré, určite vás nepoteší, prečo to všetko urobili. Nie preto, lebo by túžili po bohatstve alebo sláve, ale jednoducho preto, že skrátka mohli. Je teda jasné, že skôr alebo neskôr sa nájde niekto, komu sa podobný druh politiky znepáči natoľko, až sa proti nemu rozhodne povstať. Ale to je hudba budúcnosti. Najskôr sa mi predstavili hlavné postavy. Kestrel je zaujímavá hrdinka, pretože na jednej strane je hudobným virtuózom, ale na tej druhej je vskutku nadaným stratégom, čo ju stavia do nemilej pozície. Valoriánske deti si totiž do určitého veku musia vybrať, či sa rozhodnú pre vojenskú kariéru, alebo sa, ako je to v prípade dievčat, vydajú a založia si rodiny. Protipólom tejto hrdinky je Arin, potomok pôvodných obyvateľov a otrok, ktorý je k svojej smole až príliš búrlivý a neznáša príliš dobre, ak mu niekto rozkazuje. Obaja majú v živote svoje vlastné ciele, ale nejakou náhodou sa ich životy prepletú a vznikne z toho katastrofa – aspoň občas. Sledovať ich osudy ma bavilo, nakoľko autorka má veľmi príjemný štýl písania a stránky odsýpali jedna za druhou takou rýchlosťou, až ma to niekedy samu prekvapovalo. Navyše bol dej pomerne dynamický aj vďaka tomu, že som si nemusela čítať opisy nudných činností a Marie sa rozhodla občas v deji preskakovať, čo knihe rozhodne prospelo. Vďaka tomu som postavy mohla spoznať nielen v inom prostredí, ale aj v iných druhoch situácií. Striedanie pohľadov zase zabezpečilo, že som sa mala čím zaoberať a jednotlivé náznaky toho, čo sa ešte len stane, celkom slušným spôsobom gradovali napätie. To aj vyvrcholilo – avšak nie až v závere knihy, ale zhruba tretinu pred koncom. A až v tomto bode sa začali prejavovať prvé nedostatky tejto knihy, ako keď sa v deji začali diať tieto naozaj nelogické momenty. Postavy sa začali správať čudne, miestami až naivne a vďaka tomu v knihe vzniklo toto asi päťdesiatstranové vákuum, v ktorom sa nič nedialo a postavy vlastne akoby ani nevedeli, či sa ešte chcú niekam posunúť, respektíve, či sa tam chcú posunúť ešte v tejto knihe. Tým pádom samotný záver knihy pôsobil o čosi podivnejším dojmom, než najskôr mal. Záverečné kapitoly boli úplne dychberúce, plné nádherne strategického plánovania, ktoré naznačujú, že autorka má v rukáve ešte niekoľko zaujímavých tromfov. Ale rozhodne by tieto jej strategické schopnosti vynikli viac, ak by sa rozhodla osudných päťdesiat „hluchých“ strán odstrániť a priamo z veľkej akcie by sa dostala k veľkému finále. Čo by som od skúsenejšej autorky, ktorou Marie Rutkoski je, očakávala skôr ako ten nesúrodý tanček, keď sa postavy nevedeli rozhodnúť, či sa vlastne ešte nenávidia, alebo už milujú. Kletba vítěžů je zaujímavou knihou hneď v niekoľkých ohľadoch. Národy v nej sú voľne inšpirované starovekými kultúrami, je možné tu nájsť mnoho zo starovekých Rimanov, ale aj Grékov. Namiesto mágie je ústredná zápletka vystavaná okolo zápolenia dvoch hlavných národov – tých „nadradených“, pre ktorých je vojna náboženstvo a tých „pokorených“, ktorí si namiesto smrti zvolili otroctvo. Ako to už v podobných knihách býva, hlavní hrdinovia sú príslušníkmi opačných národov. Kestrel je dcérou mocného generála, je chladnokrvným stratégom, no zároveň aj citlivým hudobníkom. Naproti tomu je Arin, čiastočne otrok, no zároveň aj silný bojovník neochotný skloniť hlavu. Títo dvaja si náhodne vstúpia do životov a veľmi si ich ovplyvnia. Príbeh mi striedavo rozprávajú obaja a to zabezpečilo, že som sa nenudila. Jednotlivé náznaky toho, čo ešte len príde, zaujímavým spôsobom gradovali dej. Navyše sa kniha aj veľmi dobre čítala, nakoľko autorka má príjemný štýl a nezdružuje sa opismi zbytočností, pričom sa nebojí preskakovať v deji aj dlhšie časové úseky. Problém nastáva až v záverečnej tretine – keď vyvrcholí gradované napätie, avšak záver knihy je ešte v nedohľadne. Kvôli tomu v deji vznikne obrovské hluché miesto, v ktorom postavy akoby stratili zdravý úsudok, nedokážu konať logicky, sú vlastne až naivné v tom svojom poskakovaní. Našťastie knihu zachraňuje niekoľko posledných kapitol, ktoré ukážu, že autorka je nielen schopný stratég, ale že pre nás v nasledujúcich dvoch pokračovania ešte kadečo chystá.

Lili-darknight.blogspot.cz, 15.10.2018

Marie Rutkovski ~ Kletba vítězů


Na túto knihu som mala zálusk už nejakú dobu. Vždy som obdivovala originálnu obálku. A vždy som túto knihu plánovala čítať, len nikdy som sa nedokpala k tomu, aby som si ju naozaj objednala a konečne sa do nej pustila. Ale našťastie, Fragment sa rozhodol túto knihu vydať a ja som si ju naozaj nemohla nechať ujsť. Kletba vítazov je príbeh o Kestrel, dcére generála Valoriánskej ríše, ktorá sa ocitá pred voľbou - pridať sa k armáde a pokračovať v otcových šľapajách alebo vydať sa. Kestrel sa ale nepozdáva ani jedna možnosť a tak sa rozhodne nájsť si svoju vlastnú cestu. Samozrejme, do cesty sa jej pripletie otrocký chalan, Arin. Ale, Kliatba víťazov nie je nejaký romantický príbeh medzi dcérou generála a otrokom, Je to presne taký príbeh, aký som si už dlho želala čítať. Je to príbeh plný politického manipulovanie, dohôd a politických rečí. Kliatba víťazov od Marie Rutkovski je plná taktizovania, premýšľania o dva kroky dopredu ako vaši nepriatelia, Už dlho som túžila čítať poriadnu knihu, s poriadnym politickým taktizovaním a táto kniha bola preto dokonale stvorená. Autorka sa toho poriadne zhostila a nedá sa povedať, že by som bola sklamaná. Kniha bola plná akcia a prekvapenia a hlavne neočakavaných zvratov v deji. Marie Rutkovski sa rozhodla písať knihu z dvoch pohľadov - a to konkrétne z pohľadu Kestrel a Arina. Oba pohľady boli veľmi dobre prepracované, rozdielne a naozaj som nemala problém orientovať sa v tom, koho pohľad práve čítam. Či už to bol pohľad Arina, ktorý neznel dievčensky alebo pohľad Kestrel, ktorá zasa znela ako dievča. Rozmýšľala primerane svojmu veku, robila aj nejaké chyby, nebola perfektná, ale zasa, na svoj vek bola veľmi bystrá a myslelo jej to hlavne v taktickom myslení. Štýl písania autorky bol veľmi dobrý, svižný a čítal sa naozaj dobre. Trochu som sa knihy obávala, keďže v origináli vyšla v roku 2014 a dosť často sa mi stáva, že som týmito knihami sklamaná, nesadnú mi a vo väčšine prípadov mi prídu neprepracované, odfláknuté a tak ďalej. O to som radšej, že sa to pri tejto knihe tak nestalo. Aby som to zhrnula, Marie Rutkovski je naozaj veľmi dobrá autorka a tento príbeh z jej pera naozaj stojí za prečítanie. Nielenže je plný akcie, dynamiky, romantického napätia medzi hlavnými hrdinami, má nádhernú obálku, je takisto aj veľmi prepracovaný, prekombinovaný a nachádza sa v ňom veľa politického taktizovania, ktoré len tak v nejakej knihe nenájdete. Preto som veľmi rada, že táto kniha je aj preložená a dostala sa aj na náš knižný trh.

Never Trust a Duck, 15.10.2018

Exemplárny príklad vydareného pokračovan


Druhé časti sérií sa veľmi často potýkajú s istým neduhom. Rozvíjajú svet a postavy z úvodného dielu a pripravujú pôdu pre blížiace sa vyvrcholenie. Tým však ostávajú kdesi na pomedzí, dej upadá a ak sa aj vyskytne nejaký zvrat, je očakávaný a málo efektívny. Rachel Caine vytvorila úžasný svet ovládaný všemocnou Knižnicou a podľa prvej časti Z kostí a inoustu som si ju zaradil na piedestál autoriek v žánri young adult. Nekopíruje, nenudí, píše ohromne pútavé rozsiahle knihy a jej postavy si okamžite zamilujete. Nesmierne som dúfal, že pokračovanie s názvom Z ohně a papíru nesklame ako mnohé iné, ale Rachel Caine sa nielenže ukázala ako zručná majsterka, ešte dokázala vylepšiť pôvodný dojem a prekvapovala ma priebežne každou kapitolou. Velká knihovna tak naďalej ostáva sériou, ktorá môže byť vzorom pre mnohých autorov. Prvý diel nás z Anglicka zaviedol predovšetkým do Alexandrie a bojmi zmietaného Oxfordu. Príbeh Z ohně a papíru sa začína v Alexandrii, pokračuje v Ríme a končí v Anglicku, kde všetko pôvodne začalo. Tým sa uzatvára jeden veľký kruh a môžeme sa presunúť opäť niekam inam. Rachel Caine rozhodne vie, ako udržať čitateľovu pozornosť, o zvedavosti a nedočkavosti ďalšej časti ani nehovoriac. Ústrednou postavou ostáva Jess, vojak Knižnice pochádzajúci z rodiny pašerákov, ktorý počas skúšok a výcviku získal priateľov na život a na smrť. Doslova. Rýchlo totiž zisťuje, že Knižnica im všetkým klamala, a preto musia urobiť, čo je v ich silách, aby z jej pazúrov zachránili jedného z nich. Pritom je jasné, že sa z nich stanú zradcovia odsúdení na smrť a ich životy sa už nikdy nevrátia do starých koľají. Vojaci, učenci a mágiu ovládajúci obskuristi musia spojiť sily, aby porazili najvyššie inštancie, Veľkú gardu aj mechanické sfingy a levy, aby vzápätí čelili rebelským paličom kníh, či dokonca vlastnej rodine... Dej plynie tak rýchlo a pritom strhujúco, že mi ani nevadili dlhé kapitoly. Obvykle totiž dávam prednosť kratším kapitolám a dynamickejšiemu textu, ale v tomto prípade to nie je žiadne mínus. Obdivujem schopnosť Rachel Caine rozvíjať hneď niekoľko motívov súčasne, a pritom žiadny extra nevyčnieva ani nie je v úzadí. Každá postava je originál, má svoj príbeh a motiváciu. Vďaka tomu nie vždy tušíte, čo sa stane, a nechávate sa unášať čarom prekvapení. Svet, v ktorom vládne Knižnica a knihy sú pokladom, je fascinujúci natoľko, že som v ňom neraz zatúžil žiť napriek hrozbám, ktoré by to so sebou prinieslo. No mať po boku takých priateľov, ako je Jess Brightwell, by bolo dostatočnou zárukou šťastného konca. Hoci ktovie, ako to napokon celé dopadne. V tretej časti sa pozrieme i do zámoria, priamo do srdca rebelov, a tentoraz už nemám žiadne pochybnosti o tom, či si autorka udrží nastolenú latku. Je totiž skôr pravdepodobné, že ju ešte navýši, a ja už teraz viem, že nás čaká ďalší skvelý boj. Z ohně a papíru je skvelým pokračovaním, takže ak náhodou ešte nepoznáte danú sériu, nestrácajte čas.

marekzakopcan.sk, 13.10.2018
Dievča v modrom plášti

Dievča v modrom plášti (Recenzia)


V poslednom čase sa na našom trhu objavuje stále častejšie beletria s vojnovou tematikou. Je o ňu záujem, čo ma veľmi teší. Nielen z dôvodu, že sa o túto časť našej histórie sama zaujímam, ale predovšetkým preto, lebo si myslím, že toto je niečo, o čom treba hovoriť a čo si treba neustále pripomínať. Na druhej strane je však možno ťažké vybrať si z takého množstva práve tie knihy, ktoré nás budú najviac zaujímať. Tak prečo práve Dievča v modrom plášti? Najzaujímavejšie na celej knihe pre mňa bolo prostredie, do ktorého je príbeh zasadený. Holandsko, konkrétne Amsterdam, je miesto, ktoré vojna neobišla, ale o tomto území sa v literatúre až tak veľmi nehovorí. Nečítala a ani som nevidela doteraz nič, čo by mi priblížilo, ako vojna poznačila túto krajina. Druhým veľkým lákadlom bol fakt, že okrem zobrazenia vojnového Amsterdamu nám príbeh prináša aj detektívnu zápletku. Hlavná hrdinka totiž pátra po stratenom dievčati a sleduje všetky možné stopy, ktoré by ju k nej mohli priviesť. Na druhej strane, možno práve táto zápletka knihe aj "uškodila". Predpokladám, že práve tým, že je príbeh fikcia, sa vo vyšetrovaní objavujú veľmi zjednodušené kroky a postupy. Niektoré stopy sú nelogické, nesystematické a nevidím v nich žiadnu nadväznosť. Aj keď priznávam, že nápad sa mi veľmi páčil, v prevedení vidím viaceré nedostatky. Páčilo sa mi priblíženie odboja amsterdamských obyvateľov, odvahu mladých študentov a zobrazenie záchrany židovských detí. Taktiež poukázanie na potrebu zachytiť hrôzy vojny pre budúce generácie častokrát s rizikom nasadenia vlastného života. Postavy sú sympatické, ale príbehom som preletela tak rýchlo, že nejaký hlbší dojem vo mne nezanechali. Hlavná postava Hanneke sa pretĺka vojnou ako vie. Snaží sa pre seba a svoju rodinu zabezpečiť lepšie podmienky, ako majú ostatní. Jej výhodou je árijský vzhľad, ktorým ľahko oklame nemeckých vojakov, ale postupne zisťuje, že vo vojne ide oveľa viac ako ostať sama nažive. Že dôležité nie je len prežiť, ale pomôcť aj iným, a práve to sa môže stať zmyslom života. Autorkin štýl je veľmi jednoduchý, začítala som sa rýchlo a napriek vážnej téme bolo čítanie príjemné a miestami dokonca aj dosť napínavé. Vojna je zobrazená na pozadí príbehu a aj keď konanie osôb veľmi ovplyvňuje, jej vyobrazenie je jemné, nezachádza do podrobností, nedeprimuje a nedostáva vás do beznádeje, ako to býva u mnohých iných podobných titulov. Knihu by som preto odporučila predovšetkým ľuďom, ktorí si o vojne sem-tam niečo radi prečítajú, ale neočakávajú faktami nabitý román. Taktiež sa nemusíte báť krvavých opisov umierajúcich a dramatické opisy prostredia. Nemôžem však ani tvrdiť, že by išlo o oddychovku. Je to niečo medzitým. Zlatý stred medzi tým, čo je vážne a tým, čo je až drastické. Určite ju odporúčam všetkým, ktorí si o vojne radi rozšíria svoje poznatky, ja som v nej tiež našla opäť niečo nové a zaujímavé.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 11.10.2018

Leigh Bardugo | Zkáza a naděje


Taktiež pri záverečnej časti série Griša som sa presvedčila o tom, že autorka stavila skôr na starú dobrú YA klasiku. Táto trilógia, napriek tomu, že je z rovnakého sveta ako Vrania šestka, sa príbehom a postavami prikláňa skôr k typickým knižkám pre mládež. Svet je originálny, vidno, že autorka má všetko premyslené do detailov. Nie je to však nič prelomové, nič nové v knižnom svete. Strany od polovice odsýpali jedna radosť, no stále pokladám príbeh skôr za priemerný, oddychový. Na jedno prečítanie. Prvá polovica knihy sa mi zdala dosť slabá. Mala som problém začítať sa a nadviazať spojenie s postavami. Hlavnú hrdinka mi bola o niečo menej sympatická než v predošlých dieloch a dokonca mi začal dosť prekážať aj Mal. Až keď sa príbeh viac rozhýbal, keď prišli na rad akčnejšie scény, podarilo sa mi konečne začítať. Tie ma okamžite vtiahli do deja a ja som si spomenula, prečo ma Ravka tak uchvátila. Kniha ma úplne nenadchla, ale ani nesklamala. Vlastne vo mne nevyvolala žiadne hlboké emócie. Po predošlých knihách som už tušila, čo môžem čakať a presne to som aj dostala. Nezostala som ničím úplne prekvapená, ešte aj záver bol v podstate taký, aký som očakávala. S postavami to bolo v tejto časti o niečo horšie v tom zmysle, že mi na nich až tak nezáležalo. Romantická línia mi začala dosť prekážať a príbeh by sa rozhodne zaobišiel bez vzťahových pletiek. Keďže ale ide o klasickú YA, bez podobných vecí by to nefungovalo, že? Autorka sa poučila až pri Vranej šestke a tam sa viac sústredila na dej a nie na romantiku, z čoho vznikol vážne skvelý príbeh. Mojou najobľúbenejšou postavou zostáva aj naďalej Nikolaj. Vlastne mám dojem, že bol pre mňa jediným lákadlom a čítala som knižku hlavne kvôli nemu. Lenže čo to vypovedá o ostatných postavách? Jeho dejová línia sa ako jediná uberala smerom, ktorý som vôbec, ale vôbec nečakala. Podľa recenzií ostatných som tušila, že sa mu prihodí niečo nepekné, ale toto... ach. No som rozhodne zvedavá, ako sa bude ďalej vyvíjať jeho príbeh. Úplným opakom Nikolaja je Darkling. Ten ma zaujímal hádam ešte menej ako v predošlých dieloch a to už je čo povedať, lebo ani tam ma práve nenadchol. Jeho postavenie v príbehu šlo akosi mimo mňa. Nedokázala som s ním súcitiť, nepokladala som ho ani za takého zlého, akého ho autorka vykreslila... on mi tam len zavadzal. Je to dosť smutné vzhľadom na to, že bol hlavnou postavou, proti ktorej ostatní bojovali, a nebyť jeho, nič by sa nedialo. Možno keby zohrával väčšiu úlohu, mal svoje scénky, aby som ho lepšie pochopila, tak by som s ním skôr nadviazala nejaké spojenie. No takto jednoducho nie. Je omnoho viac lepších záporákov. Ako som už spomínala, druhá časť knihy bola výrazne lepšia, očakávaný akčný záver sa mi tiež páčil. V podstate som spokojná s tým, ako séria skončila. Neohromilo ma to, no ani nemám chuť knihu vyhodiť okna. Podľa mňa je však táto trilógia skôr predskokanom vážne skvelých kníh od tejto autorky. Povinná jazda, ak ste fanúšikom Leigh Bardugo, no nič, bez čoho by ste sa ako milovník YA literatúry nezaobišli. Je to príbeh na jedno prečítanie. Odporúčanie: Ak máte radi nové svety, dobrodružstvo a klasickú YA romantiku, rozhodne táto séria stojí za prečítanie. Vrania šestka je úžasná a tento príbeh sa s ňou tak úplne nedá porovnávať, zato vám ponúkne nový náhľad na autorkin svet. A, samozrejme, je tam Nikolaj. Kvôli nemu odpustíte sérii aj drobné nedostatky.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 10.9.2018