Fragment

V tieni mocnej inštitúcie | Z ohně a pap

Rachel Caine je úspešná americká autorka, ktorá je u nás veľmi dobre známa. Veľa z jej kníh sa dočkalo prekladu, avšak doteraz najúspešnejšou a najznámejšou sériou ostávajú jej knihy o upíroch. Okrem toho má však na konte niekoľko desiatok kníh rôznych žánrov. Séria Velká knihovna patrí medzi jej novšie práce. Ako mne a mojim spolužiakom kedysi povedal náš vyučujúci – v literatúre máme viac ako dvetisícročnú prácu rôznych autorov a preto je náročné prísť s niečím, čo sa tu už predtým neobjavilo. S výhradami s tým súhlasím, ale vždy rada dodávam, že bez ohľadu na ohranosť témy vždy záleží hlavne na spracovaní. A niekedy aj na výbere žánrov, ktoré dáte dokopy, aby váš príbeh bol o niečo zaujímavejší a originálnejší. Rachel Caine sa vo svojej sérii rozhodla spojiť dokopy hneď niekoľko zaujímavých žánrov. Okrem alternatívnej histórie je možné na stránkach nájsť aj prímes steampunku, fantasy (v niektorých momentoch voľne prechádzajúcej do science fantasy) a občas mám pocit, akoby som sa ocitla v niektorej dystopickej sérii, avšak tentoraz bez tej globálnej katastrofy. V tomto naozaj zaujímavom mixe sa odohráva veľmi zaujímavý príbeh. Postavy sú, až na niekoľko výnimiek, totožné s predchádzajúcou knihou. Rozprávačom je ešte stále Jess a na jeho správaní je jasné vidieť, že sa oproti predchádzajúcemu príbehu zmenil, hoci nie vždy je jasné, či to bolo k dobrému. Podobnými zmenami prešli aj ostatné postavy, len v ich prípade je o niečo náročnejšie to odhadnúť, nakoľko ich správanie som mohla hodnotiť len cez Jessove oči, takže niektoré scény boli o čosi viac skreslené, než by sa mi páčilo. Prostredie bolo stále rovnako krásne a dychberúce, no aj nebezpečné. Dej sa väčšinovo odohráva v Alexandrii, ktorá je rozhodne exotickým miestom. Avšak nič iné som ani nečakala, nakoľko ide o druhé pokračovanie série, tým pádom mi postavy, prostredie a aj samotná zápletka boli predstavené už v predchádzajúcej knihe. Zápletka sa veľmi nezmenila a v podstate je totožná s ústrednou témou mnohých dystópií – skupinka deciek sa rozhodne bojovať proti despotickej nadvláde niekoľkých jednotlivcov, v tomto prípade ide o samotnú Veľkú knižnicu, a na svojej ceste k víťazstvu veľakrát zakopnú, mnohokrát ich zradia, zaútočia na nich a vždy niekoho zrania. Takže máme ohranú tému a aj samotná schéma udalostí je viac-menej pevne daná. Čo je teda na tejto knihe také odlišné? Čiastočne je za istú odlišnosť od iných sérií zodpovedný samotný dej. Oproti prvej knihe, v ktorej bol úvod príliš rozvláčny a nudný, je táto kniha o čosi akčnejšia a jednotlivé udalosti sú viac vyvážené. Akčné sekvencie striedajú krátke epizódky plné plánovania. Napätie doslova odkvapkáva z jednotlivých slov. Prvok exotickosti však do celej série prináša aj organizácia, proti ktorej postavy bojujú. Veľká knižnica je snom každého knihomoľa a kto by nechcel, aby mala všetku moc na svete v rukách práve skupina ľudí, ktorá tvrdí, že knihy sú tým najdôležitejším na svete. Vďaka tomuto konceptu sa do deja dostáva veľká dávka temnoty a pochmúrnosti. Nakoľko na jednej strane je Veľká knižnica úžasným miestom, pre ktoré sú dôležité vedomosti, no na druhej strane je pre ňu oveľa dôležitejšia moc. Páčilo sa mi, ako boli postupne odhaľované jednotlivé napojenia na vysokopostavené osoby, intrigy, zložité plány a do toho všetkého sa odvíjal dobrodružný a nebezpečný príbeh o rôznorodej skupinke detí a dospelých, ktorí sa to všetko snažia zmeniť. Pričom nešlo len o bezduché bojovanie, ale opäť ma v deji milo prekvapili hlboké pasáže plné zamyslení. V konečnom dôsledku som teda dostala zaujímavo vystavanú knihu, ktorá ma síce nedokázala prekvapiť v momentoch, keď najskôr mala, ale napriek tomu sa čítala dobre a prinútila ma tešiť sa na pokračovanie. Z ohně a papíru je v mnohých ohľadoch lepšou knihou, než bola jej predchodkyňa Z kostí a inkoustu. Dej plynulo nadväzuje na udalosti predchádzajúcej knihy, pričom v deji prešiel presne neurčený časový úsek. Jednotlivé postavy majú za sebou dlhú cestu a prešli akýmsi vývojom, no niekedy je to ťažké posúdiť, nakoľko rozprávačom príbehu je ešte stále Jess. Ako rozprávač je príjemný, hoci ako postava zažíva občas naozaj zaujímavé... momenty. Tie súvisia najmä s tým, že samotný dej je v prípade tejto knihy omnoho viac vyvážený. Tam, kde bola prvá polovica predchádzajúcej knihy pomalá, rozvláčna a v niektorých momentoch nezaujímavá, tam bola táto kniha plná akcie, nebezpečenstva a plánovania. Niektoré udalosti a odhalenia síce pôsobili prvoplánovo, no napriek tomu bolo príjemné čítať knihu, ktorá si celý čas dokázala udržať moju pozornosť. V otázke dynamiky teda došlo k zmene k lepšiemu, avšak v smere zápletiek a plánovania sa podobne príjemná zmena nedostavila. Niektoré udalosti boli takmer nelogické a nepremyslené, iné vyslovene prvoplánové a niektoré veľké odhalenia neboli až také nečakané, ako najskôr mali. Našťastie však tieto časti striedali zaujímavé zamyslenia a niekedy nečakane hlboké myšlienky. Vďaka tomu sa kniha čítala naozaj príjemne, avšak takisto odhalila autorkine nedostatky. Rachel Caine má síce naozaj úžasnú fantáziu a vytvorila nádherný a zároveň desivý svet so silným nepriateľom, ale na druhej strane nie je najlepším stratégom, čo sa prejavuje najmä v naivnosti plánov a konaní jej postáv.

Lili-darknight.blogspot.cz, 8.9.2018

Apolónov pád #2- Temné proroctvo (Rick R

Rick Riordan

Druhá časť mi, rovnako ako prvá, potvrdila niekoľko vecí a to, že Rick je geniálny spisovateľ, od ktorého by som si prečítala vyslovene čokoľvek; že vybrať Apolóna ako hlavnú postavu a rozprávača bol naozaj veľmi dobrý nápad a že Percy Jackson a všetky nadväzujúce série budú navždy mojou srdcovkou. (odpustite takéto nadšené srdcervúce úvody, ale ja si nemôžem pomôcť.) Príbeh začína šesť týždňov po udalostiach v predošlej časti. Apolón cestuje v spoločnosti dvoch spoločníkov, ktorí sa zjavili na konci predošlej knihy- Lea Valdeza a Kalypsó. Vážne, Rick ma nemohol viac potešiť. Leo je úžasná postava, ktorá mi počas celého čítania Bohov Olympu všetko spríjemňovala. Páči sa mi, aký je vtipný a šikovný a celkovo jeho povaha mi hrozne sadla. Preto mi vždy bolo strašne ľúto, že on ako jediný zo sedmičky polobohov, ktorí ako hlavní hrdinovia bojovali proti Gai, nemal s nikým svoj "šťastný koniec." A tak keď sa na scéne objavila Kalypsó, nemohla som byť radšej. Kalypsó bola jednou z mojich obľúbených postáv už v pôvodnej Percy Jackson sérií, hoci sa v príbehu nevyskytovala veľmi dlho. Tak trochu som v kútiku duše jej a Percymu držala palce... aj keď mal Annabeth. Neviem, vždy som rozmýšľala, aké by to bolo, keby sa po ňu vrátil, keby sa po ňu NIEKTO vrátil... A zrazu sa to stalo s Leom a ja som konečne mala pokoj na duši. Takže Caleo je jednoznačne jeden z mojich obľúbených párov ??. Ako som už spomínala, to, že rozprávačom tejto série je Apolón, bol neskutočne dobrý výber. Je to niečo úplne iné, pretože hoci je aj on teraz smrteľník a už nemá všetky svoje božské vlastnosti, stále je to boh, ktorý prežil už tisícročia a za svoj život stretol stovky ľudí, oblúd a iných bohov o ktorých by mohol kadečo rozprávať. A presne to sa mi na knihe páčilo zo všetkého najviac. Príbehy, ktoré my poznáme ako mýty, opisoval z pohľadu zainteresovaného. Dokonca aj nepriateľ s ktorým sa musel v tejto časti vysporiadať, bol preňho kedysi známy, dokonca priateľ. Nera s ktorým bojoval v predošlej časti, si pamätal ako zlého a surového vládcu, ktorý len ničil a tyranizoval. Tentoraz sa však stretáva s niekým, kto bol kedysi milý a zábavný mladý muž, s ktorým má spoločnú históriu. Sledoval jeho bezstarostnú mladosť, no aj jeho postupnú premenu na mocného a krutého vládcu a na človeka, akým je dnes. Rovnako stretol aj niektorých ľudí, ktorí sa k nemu v minulosti modlili a on ich prosby nevypočul a teraz videl, aké katastrofálne následky to pre nich malo. Vidno, že Apolón pomaly začína chápať, že napohľad bezvýznamní smrteľníci majú tiež svoje miesto vo svete (dokonca by on sám bez nich bol častokrát stratený) a že jeho činy, na ktoré už dávno zabudol, ovplyvňujú ľudí aj o stovky rokov neskôr. Hoci nebol dokonalým bohom a častokrát bol k ľuďom neohľaduplný, nemožno povedať, že by bol úplne ľahostajný. Raz spomenie, že už za starých ntických čias nenávidel otroctvo a mnohým otrokom pomohol. Tým, že sa Apolónove vnímanie pomaly mení a on je oveľa ľudskejší, v mnohých situáciách mi ho bolo fakt ľúto. Veľa postáv bolo naňho fakt hnusných, akoby bolo všetko jeho vina a nemali ani kúsok rešpektu. Chápem, že to tak bolo naschvál, že mu to má dať vlastne lekciu a pomáha to tomu, že sa čoraz viac pozerá na veci ako človek, no aj tak. Zozačiatku naňho bola hnusná aj Kalypsó, ktorá mu vyčítala jej osud, keď na niekoľko tisícročí uviazla sama na ostrove a keby ju nezachránil Leo, možno by tam bola doteraz. Vyhostili ju tam bohovia a Apolón medzi nimi. Postupne sa však medzi nimi tvorilo akési puto a ich vzťah sa mi fakt páčil. Majú toho dosť spoločného, pretože obaja sú nesmrteľné byosti, ktoré o tú svoju nesmrteľnosť prišli. A ukázalo sa, že sú dobrý tím, aj keby to nikdy nepriznali. „Jednu vec som sa v smrteľnom živote naučil: úvahy o smrti sú omnoho zábavnejšie, keď ide o smrť niekoho iného." Celá kniha bola nabitá akciou, pretože Apolóna, Lea a Kalypsó prenasledovali a lovili mnohí nepriatelia a obludy, ktorí sa im snažili prekaziť ich výpravu. Nikdy nemali úplne kľud, aj keď v Indianapolise našli jedno miesto, kde mohli v relatívnom bezpečí prebývať. Všetko nabralo na obrátkach, keď sa vrátila aj Meg, Apolónova spoločníčka, ktorá ho však na konci predošlého dielu viac-menej zradila. Apolón ju však má čím ďalej tým radšej a vlastne ani nemajú na výber- musia spolu prekonať niekoľko prekážok, ktoré majú dané od samého orákula v proroctve. Som rada, že sa Meg vrátila, pretože som si ju konečne trochu viac obľúbila, aj keď nepatrí medzi mojich úplných favoritov. V príbehu sa objavili aj ďalšie známe postavy, dokonca jedna úúúplne nakonci, z ktorej som maximálne happy! Keďže je Apolón bohom hudby, samozrejme nechýbala kopa poznámok a narážok na rôznych spevákov či kapely. Dal by sa z toho zostaviť celý playlist a občas som si aj niečo pustila alebo vyhľadala o čom vlastne hovorí. Milujem, ako to spája reálny svet s bohmi. Apolón napríklad tvrdil, že on bol nedopatrením dôvod, prečo sa rozpadli Beatles alebo že niektoré najikonickejšie koncerty boli úspešné kvôli tomu, že kapely celý čas prevádzal na basgitare. Celý tento svet mi tak príde veľmi uveriteľný a vôbec by mi nevadilo, keby som zistila, že je to vlastne pravda ??. Rovnako ma bavilo spojenie s inými kultúrami a božstvami- Apolón spomínal nejakého indického boha s ktorým sa vozil na slonoch, alebo sa zoznámil s jedným polobohom, ktorý bol vlastne potomkom afrického boha. Apolón je aj bohom poézie a umenia a to bolo vidieť aj v štýle jeho rozprávania. Všímal si mnohé drobnosti, ktoré by iným ľuďom možno ušli a vedel ich pekne poeticky opisovať. (V tomto patrí poklona hlavne autorovi- že vie rozprávačov odlíšiť a človek tak nemá pocit, že stále číta dookola to isté). „Jeho oči, tiež tíkovo hnedé, boli prenikavé a zlostné- krásne tak, ako môžu byť iba nebezpečné veci." Na záver už len poviem, že táto kniha, rovnako ako všetky ostatné od Ricka, fakt stojí za to. Je plná akcie, skvelých postáv a odohráva sa v úžasnom svete, ktorý vás jednoducho očarí, verte mi. Ak vás odrádza, že neviete nič o gréckej mytológií, tak je to absolútne bezpredmetné, pretože Rick vie všetko pekne od základov vysvetliť a vy sa ani nenazdáte a zrazu v tom budete profíci. Je to jednoducho neskutočný zážitok, ktorý odporúčam každému :)

strana36.blogspot.cz, 29.8.2018

Viac o knihe

Apolónov pád #1- Utajené orákulum (Rick

Rick Riordan

Už keď táto kniha vyšla v angličtine pred dvoma rokmi, vedela som, že si ju musím prečítať a že ju budem milovať. Po Bohoch Olympu sa mi ťažko opúšťal svet Percyho Jacksona, pretože je to jedna z mojich najobľúbenejších sérií vôbec a aj keď už bol von Magnus Chase, dúfala som, že Rick napíše ešte niečo ďalšie a polobohovia sa vrátia. Neviete si ani predstaviť, aká bola moja radosť, keď som zistila, že sa chytá ďalšia pentalógia (!!!), ktorej hlavnou postavou bude sám boh Apolón. Je to jeden z mojich obľúbených bohov gréckej mytológie. V Rickovom svete je síce chorobne namyslený a samoľúby, ale to mi absolútne nevadí. Vždy sa mi páčili všetky jeho schopnosti, ktoré po ňom dedia aj jeho polobožské deti, aj keď mne až také blízke nie sú. Lekárov sa bojím, strieľať z luku tiež neviem a ani nehrám na nijaký hudobný nástroj... ale keby som nebola sama sebou a mohla si vybrať božského rodiča, bol by to Apolón. (Ale v skutočnosti sa hrdo hlásim ako dieťa Hypnosa. Spánok je moja druhé meno ??). Takže prvý diel som si prečítala takmer hneď po tom, ako vyšiel a hoci teraz už z angličtinou nemám nejak extra problém, vtedy mi sem-tam nejaké frázy nedávali zmysel a pár vecí som kvôli tomu nezachytila. Preto keď už vyšiel v slovenčine aj druhý diel, rohodla som sa začať čítať od začiatku... a bolo to rovako skvelé ako prvýkrát! (ešte aj o niečo lepšie, keďže som konečne rozumela všetkému) Utajené orákulum je skvelým návratom do sveta Percyho Jacksona. Hlavný hrdina Apolón sa zrazu ocitne v koži smrteľníka ako trest od jeho otca Dia a zrazu netuší, čo so sebou. Zo začiatku to zvláda so svojou typickou panovačnosťou, no tá ho postupne opúšťa, hlavne keď zistí, že stratil všetky svoje schopnosti a božskú krásu a musí sa spoľahnúť na pomoc ostatných, keďže sám je zrazu celkom bezmocný. Ako to už pri Rickových knihách býva, aj v tejto nám predkladá typickú šamblónu- stratený hrdina, odsúdeny na naplnenie proroctva, ktoré sa zdá byť smrteľne nebezpečné a výprava na jeho naplnenie nemožná. Viem, že niektorí čitatelia sa na to sťažovali, ale mne to naozaj neprekážalo. Hlavne preto, že som sa tak akoby vrátila do čias, keď som čítala Percyho, kedy bolo pre mňa všetko nové a pripomenulo mi to, ako som sa do gréckej mytológie a Rickovho sveta pomaly zamilovala. „Naisto som vedel jedinú vec: môj trest je nespravodlivý. Zeus potreboval zvaliť vinu na niekoho, a koho iného si vybrať, než toho najkrajšieho, najnadanejšieho a najobľúbenejšieho boha zo všetkých: mňa." Apolón sa na svojej ceste ocitá na rôznych známych miestach a aj stretáva kopu postáv, ktoré vystupovali v predošlých sériách. Najviac ma, samozrejme, potešila prítomnosť samotného Percyho. Viem, že on si už zažil svoje a Rick mu chce dať konečne pokoj a tak sa tentoraz nedostal do centra diania. No bola som rada, že aj tak trochu priložil ruku k dielu a zapojil sa do pá bitiek. Okrem Percyho som jasala aj z prítomnosti Nica, mojej druhej obľúbenej postavy a potešili ma aj Will, Rachel a Cheirón... a ešte nejaké ďalšie známe postavy, ktoré ostatní aspoň spomenuli a tak sme sa dozvedeli, čo sa s nimi po udalostiach v Bohoch Olympu stalo. No Rick je skvelý vo vytváraní sympatických a úžasných postáv a tak som si obľúbila aj kopu nových- Meg, Harleyho, Kaylu, Austina... Na scéne sa objavil aj nový zloduch, rovnako pôsobivý ako Konos alebo Gaia. A rovnako kopa nových oblúd, starodávnych hrdinov a bohov... A o to zaujímavejšie to bolo, keď sme sa o nich dozvedali z pohľadu Apolóna a nie hrdinov. Ten samozrejme niekedy kopu vecí prikrášľoval, aby z toho vyšiel najlepšie, ale bolo fascinujúce sledovať, ako stál na začiatku zrodu rôznych legiend. V tomto Ricka veľmi obdivujem. Že dokáže takouto formou človeka niečo naučiť a on si pri tom ani neuvedomí, koľko nových informácií získal. Keď som s Percym začínala, nevedela som o gréckej mytológií ani ň. Možno som vedela kto je Zeus, Hádes a Poseidon a že existoval nejaký Hercules. Po niekoľkých Rickových knihách som si už schopná s nikym vymeniť nejaké tie vedomosti. Apolón bol ako rozprávač skvelý. Rickove knihy sú preslávené aj jeho skvelým humorom a aj pri tejto knihe som sa často popri čítaní rehotala. Keďže bohovia sú celkovo dosť samoľúbi a myslia si, že sa všetko točí okolo nich, viete si predstaviť, aký je Apolón, ktorý sa v tom doslova vyžíva. Sledovať ho ako sa zmieruje so svojou situáciou bolo samo o sebe zábavné a navyše všetky tie trapasy, ktoré ho celý čas sprevádzali... fakt super. Aj keď starší čitateľ sa samozrejme musí trochu odosobniť, sú to predsa len knihy písané hlavne pre mladších čitateľov, takže nejaký extra sofistikovaný humor tam nenájdete... no mne to absolútne vyhovuje. Okrem toho sa mi veľmi páčil aj postupný vývoj postavy. Apolón na scénu vstupuje ako namyslený boh, ktorý čaká, že smrteľníci mu budú skladať ódy a pod nohy hádzať kvety, len čo ich poctí svojou prítomnosťou, no postupne sa začína meniť. Pobyt na zemi medzi smrteľníkmi, ktorí sa každodene stretávajú s nepriazňami osudu mu otvorí oči. Zistí, že veľa vecí, ktoré kedysi ako boh urobil, bral úplne inak ako teraz, keď je sám na strane tých, ktorých sa božské zásahy priamo dotýkajú. Smrteľníci nemajú pred sebou celé tisícročia, počas ktorých sa na ich chyby zabudne, nedostávajú zakaždým novú šancu... zdá sa, že to Apolón pochopil. No som rada, že nestratiľ úplne všetko z tej svojej narcistickej postavy, pretože povedzme si úprimne, to by už nebolo ono. „Nie všetky príšery sú trojtonové plazy s jednovatým dychom. Veľa má aj ľudskú tvár.? Ešte je tu jedna vec, ktorá ma zakaždým poteší. Milujem, keď autori rozsiahlych sérií, väčšinou z rovnakého sveta, vkladajú do kníh rôzne referencie na iné knihy, alebo postavy. Tu som zachytila jednu na Magnusa Chasa: ,,Usilujem sa vyhýbať hovoriacom zbraniam. Zdajú sa mi nezdvorilé a rozptyľujú ma. Artemis mávala luk, ktorý nadával ako fenický námorník. A inokedy som zase v jedenej štokholmskej krčme stretol úplne božsky sexi boha, až na to, že jeho hovoriaci meč nezatvoril ani na chvíľku zobák." Štokholm, severský boh, hovoriaci meč... že by Magnusov otec Frey a jeho slávny hovoriaci meč Sumarbrander alias Jack? Príbeh z kníh o Magnusovi Chasovi je síce úzko spätý s týmto, pretože Magnus je Annabethin bratranec a aj sa stretnú, ale on je synom severského boha. Preto mi to príde zaujímavé, koľko rôznych mytológií a svetov sa v Rickových knihách stretáva. A potom som zachytila ešte jednu, pravdepodobne úplne náhodnú ale veľmi ma to potešilo: ,, ... niektorí vliekli spadnuté stromy. Jeden ktovieprečo ťahal voz Chevy Impala 1967." Je tu nejaký fanúšik seriálu Supernatural? Ak áno, určite viete, o čo ide. A navyše, v jednej epizóde sa Sam a Dean zaplietli aj s gréckymi bohmi... tak prečo nie? ?? Keď to mám celé nejako zhrnúť, toto bola jednoducho kniha, ktorú som potrebovala. Minulý mesiac som mala istý čas čitateľskú krízu a potom som čítala knihy, ktoré som zase až tak veľmi netúžila prečítať, no chcela som dodržať svoje predsavzatie... a teraz konečne prišla kniha, ktorej čítanie som si užívala, znova som stretla postavy, ktoré milujem, aj som sa pobavila a niečo nové sa naučila... táto kniha a aj celá séria je proste nutnosť pre fanúšikov Percyho Jacksona a ak medzi nich ešte nepatríte... určite neoľutujete, keď to s Rickovými knihami skúsite :)

strana36.blogspot.cz, 26.8.2018

Viac o knihe

A hvězdy mi daly tebe

Na knihe A hvězdy mi daly tebe ma ako prvá upútala vizuálna stránka, a to čarovná a prepracovaná obálka, odrážajúca romanticky znejúci názov diela a rovnako s ním súvisiaci tematický obsah. Keďže ide o romantické sci-fi určené pre dievčatá, na obálke je dômyselne zakomponovaná nočná obloha. Rovnako ma potešil fakt, že stredobodom rozprávania sú mladí zamilovaní ľudia, ktorí dokážu zvíťaziť nad zlom dobrom, ba dokonca až poraziť smrť. Taktiež ma zaujalo to, že láska je v ich prípade nekonečná, možno pre niekoho klišéovitá. Uznávam, na začiatku prvých stránok knihy je motív lásky natoľko silný, až sa mi zdá, akoby som čítala rozprávku so sladkým koncom, pri ktorej sa však nie princezná, ale princ musí prebudiť bozkom z nočnej mory. Ale nie je to úplne tak. Začiatočné kapitoly príbehu zobrazujú neveselý, vyspelý život mladej dievčiny Emmy, nevzdávajúcej sa myšlienky na uzdravenie svojho priateľa, ktorý je vo vysokom štádiu rakoviny a pomaly zomiera. Za každú cenu ho chce uzdraviť a vymyslí bizarný spôsob, akým ho zachrániť z pazúrov smrti. Záchrana však nevyjde celkom podľa jej predstáv, pretože Lucas nie je ten Lucas, ktorého poznala a milovala. Rozoznáva nemalé rozdiely medzi jeho vtedajším a prítomným „ja“ a začne bádať po neuveriteľnej pravde. Postupne sa dozvedá, že chlapca priviedla v deň stroskotania istého kovového a žiariaceho predmetu naspäť k životu bytosť pochádzajúca z inej planéty. Neznámy potrebuje v jeho tele dočasne prebývať ako hostiteľ, pokým sa nevráti na domovskú planétu, pretože bez živej schránky by na Zemi neprežil. Túto bytosť nazýva Emma spoločne s Lucasovým mladším bratom Ericom po celý čas Prieskumník, a to na základe jeho zastávajúcej, pracovnej funkcie, pretože jeho poslaním bolo spoznať a zmapovať Zem. Príchodom Prieskumníka sa Emmin život razom zmení, stane sa dobrodružnejším a akčnejším. Na ceste záchrany jej jedinej lásky vrátením mimozemskej duše domov má v pätách federálnu políciu a výskumníkov pátrajúcich po informáciách. Autorkin štýl písania sa vyznačuje ako jemný a príjemný tým, že nevybočuje od podstatných vecí a neopisuje nepodstatné, takže s umeleckými opismi by ste sa v tejto knihe určite nestretli. Kniha obsahuje celkovo 45 kapitol, ktoré sú väčšinou písané z pohľadu Emmy, avšak možno natrafiť aj na krátke kapitoly z pohľadu Prieskumníka (opis jeho príchodu, nájdenie hostiteľa, čítanie e-mailovej pošty a podobne) a taktiež úvodnej kapitoly, ktorú otvára Mack – Lucasov pes. Samotné postavy pôsobili sympatickým dojmom (s výnimkou Lucasovej matky), najmä čo sa týka Prieskumníka a jeho občasne vtipného správania sa. Avšak hlavné postavy mi prišli na svoj vek až príliš vyspelé a rozumné. Zarážajúce tiež je, že sa v texte nenachádzajú ani prvky modernej reči mladých, čo nie je v literatúre pre mládež častým úkazom. Konanie a psychológia postáv nepôsobila nepremyslene, práve naopak, postavy sa počiatočne riadili pravidlami a postupmi (čo mi opäť prišlo netypické pre tínedžerov), dej napredoval pokojne, až na zopár emotívnych situačných vypätí hlavnej hrdinky. Plusmi v knihe boli veľmi zaujímavo zachytené skutky a taktiež myšlienky vyslovené Prieskumníkom, ktoré vystihujú dnešnú dobovú situáciu: „Tohle mě na téhle planetě mate. Lidé přisuzují druhým lidem věci, které nejsou pravda, a to jen podle toho, jak vypadají nebo jakým dopravním prostředkem jezdí. Proč nepočkáte, dokud neuvidíte, kdo je uvnitř, a nerozhodnete se až pak?“(s. 184) A rovnako tiež: „Lidem se líbí pocit, který se dostaví po pití alkoholu,“ pokrčila jsem rameny. „Když toho vypiješ dost, opiješ se a svět se ti najednou zdá být lepším místem,“ dodala jsem. „Většinou.“ „Proč lidé prostě neudělají svět lepším místem, místo aby se opíjeli?“(s. 197) Vzadu na obálke je taktiež uvedené, pre koho je kniha určená, a to pre mládež 14+, s čím súhlasím, pretože sa v knihe objavujú momenty, ktoré sa celkom vymykajú „rozprávke“, ako napríklad streľba zo zbrane a menšie pokusy o vraždu. Keďže sa tento žáner radí k mojim obľúbeným, kniha sa mi ľahko čítala a celkovo ju hodnotím ako dobre podanú, predovšetkým preto, že som sa v nej stretla s viacerými zaujímavými myšlienkami. Hoci priznávam, začiatok knihy mi prišiel mierne nezáživný a rozprávkový, časom sa to však zmenilo a kniha ma začala naplno baviť, a to najmä tým, že v dejovosti naberala na obrátkach.

vinlit.sk, 23.8.2018

A hvězdy mi daly tebe

A hvězdy mi daly tebe na prvý pohľad pôsobia ako klasický romantický príbeh s určitou záhadou skrytou vnútri. Keď som si knihu obstarala, vôbec som nevenovala pozornosť žánru a taktiež aj anotáciu som len zbežne preletela očami. Dalo by sa povedať, že som ku knihe pristúpila s čistým štítom a spoznávala som všetko bez akýchkoľvek vedomostí o tom, čo sa bude diať. Príbeh Emmy a Lucasa nie je obyčajný a to sa dozviete hneď po niekoľkých kapitolách. V prvej etape sa zoznamujeme s Emmou a nepriamo aj jej priateľom Lucasom, ktorý pomaly ale určite umiera na rakovinu. Autorka nám spočiatku v podstate podsúva základné informácie o stave, o vzťahoch a drobnostiach zo života. Hlavne nám dáva najavo odhodlanosť Emmy urobiť pre Lucasovo uzdravenie všetko. Emma dokonca uverí čarom a myslí si, že lektvar od čudnej babizne môže za náhle Lucasovo uzdravenie. No tu treba venovať pozornosť čudnému nočnému hluku, ktorý predchádzal dňu Lucasovho uzdravenia. Pretože tam to všetko začína... Pri čítaní knihy som neraz mala pocit, akoby som sa ocitla v detských časoch, v ére mimonzemšťana E.T. Autorka vykreslila atmosféru, ktorá mi tento známy film neustále pripomínala. Záchrana tvora z inej planéty a niekoľko dobrodružstiev, ktoré k tomu musia neodmysliteľne patriť. Emma chce svojho Lucasa späť a hneď ako sa dozvie, že jej milovaný prežil len vďaka tvorovi z vesmíru, rozhodne sa vykonať záchrannú misiu, pri ktorej nielenže pomôže mimozemsťanovi, ale dostane späť aj svoju lásku. Aj napriek tomu, že to znie pomerne rozprávkovo či nie až tak zaujímavo, musím uznať, že Karen McQuestion aj takýto príbeh posunula na úroveň vydareného a pútavého čítania. Príbeh čítateľa vtiahne do deja vďaka pútavému štýlu písania, ktorý pozostáva prevažne z dialógov či kratších opisov. Aj keď sa miestami vyskytujú hluché miesta, nie je to až taká prekážka. Akonáhle sa dostanete do bodu záchrany, môžete sa tešiť na akciu či napätie. Spolu s postavami sa budete pomaly premiestňovať do cieľu a taktiež zvládať nemilé prekvapenia. Nesmie chýbať ani niekoľko dejových zvratov. Síce nie sú dychberúce, ale svoju funkciu plnia dobre. Dávajú pociťovať, že príbeh nebude monotónny. A hvězdy mi daly tebe v sebe nesie aj takú skrytú myšlienku, ktorú som si z knihy vzala. Autorka v podstate veľmi pekne naznačila, ako by sa ľudia mali správať k iným. Hlavne predovšetkým ako by sa mali chovať k niekomu odlišnému. Žiadne predsudky, odsudzovanie, nenávisť či ľudská neochota... práve naopak. Ľudia by mali pomáhať a je jedno či inému človeku, zvieraťu alebo v tomto prípade aj mimozemskému tvorovi. Prečo niekoho odsudzovať len kvôli odlišnosti? V príbehu som to počas čítania značne vnímala a myslím,že preto ma táto kniha bavila a zanechala vo mne aj spomienku. Že keď sa na ňu pozriem, neuvidím len zamilovanú Emmu a Lucasa, ale aj niečo viac, čo sa v deji skrývalo a bolo naznačené. Každá kniha má negatíva, ale v tomto prípade, aspoň pre mňa, prehliadnuteľné. Emma niekoľko razy nepremýšľala jasne, robila hlúposti a naozaj ma ako čitateľa trápila. Mimozemská existencia bola síce podaná stručne, ale výstižne. Aj keď možno by som uvítala viac detailov. Vo svojej podstate ale odporúčam ako príjemné oddychové čítanie.

Knižné maniačky, 10.8.2018

ZVIERATKÁ Z KÚZELNÉHO LESA – JEŽKO VIKI

Lily Small

Prednedávnom ste si na mojej stránke mohli všimnúť recenziu na knihu Zvieratká z kúzelného lesa – Psík Bobby. Nakoľko sa mi táto zapáčila, rozhodla som sa siahnuť po ďalšej knihe z tejto série, tentokrát konkrétne o príbehu o Ježkovi s menom Viki. Názov: Ježko Viki Autor: Lily Small Séria: Zvieratká z kúzelného lesa Počet strán: 112 Jazyk: slovenský Vydavateľstvo: Fragment Témou tejto knihy sú Vianoce. Ježko Viki miluje Vianoce, no ešte predtým, ako si ich bude môcť užívať, má na starosti vianočné upratovanie, konkrétne zametanie lístia. Ako tak upratuje, v lese stretáva plno smutných a nešťastných zvieratiek, ktoré nestíhajú upratovať, a tak sa na Vianoce netešia. Viki sa práve preto rozhodne, že by ich mala urobiť šťastnými, a tak im s upratovaním pomôže. Kniha je zameraná najmä o popis prostredia a situácie, pričom dialógy sa v tejto knihe vyskytujú pomenej. To však neuberá na jej kvalite. Opäť je kniha písaná aj v zdrobneninách, tak, aby zaujala najmä nižšiu vekovú kategóriu. Kresby v tejto knihe sú síce čiernobiele, no sú veľmi pekne spracované. Celkovo sa mi nápad s kresbami páči, nakoľko si človek vie oveľa lepšie a rýchlejšie predstaviť, kde sa Viki nachádza a čo sa vlastne deje. Zároveň dodáva stranám akúsi zaujímavosť a v prípade, že túto knihu chcete čítať svojim deťom, môžete spolupracovať a oni môžu sledovať obrázky, poprípade ich na obrázku môžete učiť čo je čo. Opäť má kniha väčšie písmená, takže je perfektná na čítanie pre deti – ktorým sa takéto väčšie písmená ľahšie čítajú, ale aj pre starších ľudí či tých, čo majú problém so zrakom. Určite je táto kniha perfektná pre deti, ktoré sa ešte len teraz učia čítať, nakoľko má kniha väčšie písmená, no zároveň v nej nájdeme aj obrázky, takže si vedia domyslieť o čom je príbeh. Kniha je zameraná na pomoc druhým a to, že by sme mali ľudí robiť šťastnými. Deti v ňom taktiež budú môcť vidieť pravé čaro Vianoc – pomáhanie a urobiť druhých šťastnými. Na konci knihy, ako to už pri edícií Zvieratká z kúzelného lesa býva, nájde človek niekoľko zaujímavých úloh, ktoré sú inšpirované príbehom. Celkovo hodnotím knihu pozitívne, no príbeh o psíkovi ma zaujal o čosi viac. Možno je to tým, že som milovníčka psov. Rozhodne však stojí aj táto časť za prečítanie.

Life is full of Interest, 9.8.2018

Viac o knihe

A hvězdy mi daly tebe

Už po prvom prečítaní anotácie som vedela, že túto knihu si proste musím prečítať. Nielen, že ma zaujala krásna obálka, získala si moju pozornosť aj krátka anotácia. Romantické príbehy mám veľmi rada a pokiaľ sú ešte spojené s nadprirodzenou zložkou - je to skvelá kombinácia, od ktorej si vždy sľubujem veľa. O autorke som ešte pred tým nepočula, takže som začínala s čistým štítom a v podstate som nemala žiadne očakávania, keďže som ani nevedela do čoho sa vlastne púšťam. Dúfala som v skvelo napísaný romantický príbeh poprepletaný fantasy prvkami. A čo som dostala? "A v té vteřině jsem upustila od představy, že se Lucas nějakym zpusobem změnil v zabijáckého Lucase, člověka, který by mě mohhl uškrtit a pak pohodit moje tělo na poli." Lucas je vážne chorý. Jeho rodina, blízki, kamaráti - všetci už strácajú nádej na jeho uzdravenie. Jedinou, ktorá stále verí, je Kate a je rozhodnutá pre to spraviť čokoľvek. Preto jedného dňa navštívi podivnú babu, čudáčku, ktorá by jej mala pomôcť. Sama neverí, že sa na niečo také podujala, no keďže nevidí inú možnosť, urobí pár zakázaných vecí a zrazu Lucasovi na druhý deň nič nie je. Nikto tomu neverí, ako by mohol zo dňa na deň zrazu vyzdravieť. Kate sa sprvu teší, no veľmi rýchlo pochopí, že to nie je len náhoda. Rozhodne sa preto zistiť pravdu a tak sa s jeho bratom vydáva na neľahkú misiu. Musím uznať, že nápad je naozaj zaujímavý a mám taký pocit, že som sa s podobnou témou ešte nestretla. Aj napriek tomu, že zbožňujem fantasy a všetko nadprirodzené, mimozemšťania nie sú práve moja obľúbená téma. V tomto prípade však zohrali skvelú rolu, pretože sme sa konečne presunuli od všelijakých upírov, anjelov, čarodejníc aj k niečomu inému. Autorka bola originálna a nebála sa s príbehom experimentovať. Hlavná dejová línia bola nenútená, plynulo sa rozvíjala dopredu a mne v nej nič podstatné nechýbalo. Oceňujem, že autorka príbeh príliš nenaťahovala. Proste si niečo vymyslela, dala tomu hlavu a pätu a napísala knihu. Jednoduché ako facka. Námet ma teda mimoriadne prekvapil, keďže som si od neho nesľubovala veľa, no nakoniec som dostala viac, ako by som čakala. Táto kniha je typickým príkladom toho, že niekedy stačí jedna dobrá myšlienka a dokážete vytvoriť niečo originálne, čoho nie sú plné pulty v kníhkupectvách. "Pruzkumník měl občas potíže zvládnout intenzitu emocí na této planetě." Aj napriek tomu, ako dobre bola kniha napísaná, predsa len sa našli nejaké mínusy. Je cítiť, že autorka ešte nie je natoľko vypísaná, o čom svedčí aj veľký počet klišé. Cez slušné dievčatko až po obľúbeného a populárneho športovca sa dostaneme k príliš sladkým a tak trošku pritiahnutým situáciám. Karen postavy a aj niektoré scény vykreslila až príliš sladko a umelo, ako keby ich len prebrala z nejakej šablóny. Možno sa nevedomky inšpirovala inými knihami, možno to tak bolo schválne, faktom však zostáva, že to nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie. Naozaj som si myslela, že by táto kniha mohla dostať aj plné hodnotenie, musím však uznať, že práve pre spomínané chybičky to nebude možné. Čo sa týka postáv, nemala som k nim ani nejakú silnú citovú väzbu, neboli mi ale ani ľahostajné. Ostala som skôr na takej neutrálnej rovine, z ktorej som nevybočovala. Koniec knihy bol rozhodne najlepšie napísanou časťou. Autorka mi ním pohladila duša a dala presne to, čo som aj očakávala. Celkovo teda knihu hodnotím ako lepší priemer. Kolísala som sa medzi perfektne napísanými časťami a časťami, ktoré boli zvládnuté o niečo horšie. Preto nakoniec udeľujem tri lajky. Váhala som, či by si kniha nezaslúžila aj štyri, nechávam si však otvorené dvierka na ďalšie tituly, ktoré pevne verím, sa dočkajú aj plného hodnotenia. Pokiaľ máte chuť na príjemnú romantickú oddychovku s poriadnou dávkou fantasy, rozhodne siahnite po tomto dielku.

Fans of Books, 9.7.2018

ZVIERATKÁ Z KÚZELNÉHO LESA – PSÍK BOBI

Lily Small

Hľadáte rozkošnú knižku pre vaše deti alebo by ste si naopak radi odpočinuli pri zvieracích príbehoch, nad ktorými nie je potrebné rozmýšľať a samozrejme končia šťastne? V takom prípade je Psík Bobby naozaj veľmi milou a príjemnou alternatívou. Základné informácie o titule: Autor: Lily Small Séria: Zvieratká z kúzelého lesa ( 2. diel) Počet strán: 112 Obrázky: Áno Jazyk: Slovenský Príbeh psíka Bobbyho je o jeho narodeninách. Na svoje narodeniny sa už dlho tešil, a samozrejme mal aj vytúžený darček, ktorý by chcel dostať. Príbeh Bobbyho nie je však len o hľadaní vytúženého darčeka, ale aj o láske k druhým. Kniha je plná nie len radosti, no zároveň aj kresieb. Čitateľ a najmä dieťa vie naozaj oceniť silu kresieb, vďaka čomu si vie lepšie predstaviť samotný dej, a oveľa rýchlejšie dokáže vkĺznuť do ríše fantázie. Milujem kresby v knihách, nakoľko mi to dáva akýsi pocit, že vidím celý ten dej pred sebou. A myslím si, že tento štýl určite vyhovuje viacerým čitateľom. A to najmä tým menším. Osobne ma na knihe najviac oslovili samotný milý štýl písania, ktorý obsahuje množstvo zdrobnenín ako napríklad jazýček, psíček, mamička…. A čo sa týka časti knihy, ktorá ma najviac oslovila, bola to asi tá časť, kedy si malý Boby hľadal darček. Zdrobneniny, používanie citosloviec a podrobné popisovanie jeho radosti mi pripomenulo našu Sarah (pes), ktorá keď vidí Vianočný stromček, už sa krúti, vrtí, teší a nevie obsedieť od radosti. Pretože vie, že Vianočný stromček symbolizuje darčeky, a že si tam vždy aj ona niečo nájde. Veľkou výhodou najmä pre vyššie ročníky, či pre tých, čo majú problémy s očami sú väčšie písmená, vďaka ktorým sa nebudete musieť trápiť pri čítaní. Väčšia veľkosť písmen je samozrejme vhodná aj pre začiatočníkov, ktorý tak rýchlejšie budú vedieť čítať. A taktiež sa im písmená nebudú pliesť. V závere knihy sú jednoduché otázky, vďaka ktorým sa nie len zabavíte, no zároveň môžete otestovať kvalitu vášho čítania, a poprípade vašu pamäť. Budete vedieť odpovedať na všetky otázky?

Life is full of Interest, 25.6.2018

Viac o knihe

Láska je pre bláznov. Ako som ja.

Sabine Schoderová

Táto kniha ma zaujala prakticky okamžite, pretože som a) mala náladu na romantickú oddychovku, b) chcela zistiť, ako píšu YA contemporary nemecké autorky. Nuž, zase taká oddychovka to nebola, ale minimálne jedna nemecká autorka si rozhodne nedáva servítku pred ústa! Anotácia tvrdí, že ide o "príbeh lásky taký skutočný, až to zabolí, a taký podmaňujúci, že vzbudzuje závislosť". Nepovedala by som to možno presne takto, ale niečo na tom je, keďže som knihu prakticky zhltla a občas to aj bolelo. Ak sa opýtate hlavnej hrdinky Viki, Jay Feretty je ten najhorší typ chalana. Namyslený frajer, ktorý sa hrá na rockovú hviezdu, pán populárny, ktorý môže mať v posteli každý večer iné dievča a ešte má aj problém s drogami. Keď sa raz večer stretnú vonku pred klubom, zhúlená Viki mu svoj názor pekne objasní... A potom sa s ním vyspí. Ráno si prakticky nič nepamätá, no jedno je isté: Jaya len tak z hlavy nedostane. Ups. Viki a jej kamaráti sú zástupcami asi najširšej skupiny tínedžerov, ktorá v YA literatúre zvyčajne ustupuje nevinným dobrým dievčatám a romantickým zlým chlapcom. Je to banda gymnazistov, ktorá sa fláka po nociach, posedáva po baroch, pije, fajčí, nepozastaví sa nad jednorázovkou a trávu považuje za vhodný narodeninový darček. Táto kniha nepoúča a nevaruje, ani nepomôže tento životný štýl pochopiť tým, ktorých sa netýka (hoci som sa chvíľu snažila). Jednoducho realisticky zobrazuje život mládeže a všetky servítky či ružové okuliare necháva v nejakom zadymenom pajzli. Aspoň spočiatku. Postupne totiž lepšie spoznávame Viki aj Jaya a zisťujeme, že majú ďalšie vrstvy osobnosti i rôzne seriózne problémy. Ani sa nenazdáte a divoké scény z úvodu knihy ustupujú postupne vznikajúcej love storke medzi hlavnými hrdinami, ktorá je však neodvratne poznačená práve ich nedokonalými povahami a už spomínanými problémami. Viki má mŕtvu matku, otca-alkoholika, nedostatok peňazí a navyše prepadá v škole. U Jaya je na prvý pohľad všetko fajn, ale prečo jeho mama tak často plače, čoho sa týkajú tie čudné narážky a čo vlastne berie? No schválne, kedy vám to do seba zapadne. Zatiaľ čo Viki to v podstate ani nedošlo, ja som asi v polovici knihy pochopila, že som bola oklamaná a toto nie je žiadna bežná oddychovka. Voči knihe mám niekoľko výhrad. Po prvé: neočakávane mi začala hrať na city a bez varovania ma strhla do víru ťaživých emócií. Po druhé: veľké tajomstvo som odhalila priskoro. Po tretie: občas som mala dojem, že nám autorka neposkytla dostatočný náhľad do pocitov hlavných hrdinov a tým pádom ani dostatok dôkazov o tom, že sa z ich vzťahu naozaj stalo niečo viac než len chvíľkový úlet. Teoreticky by ste ešte mohli mať problém s pokojným tempom a nevýrazným dejom na hojnom počte strán, ale uisťujem vás, že Sabine Schoder píše fakt dobre a kniha sa číta rýchlo. V konečnom dôsledku nejde o dokonalé dielo, mňa si však získalo. Páčilo sa mi, že boli príbeh i postavy realistické a neprikrášlené a tiež to, že ma kniha dokázala skutočne pohltiť. Ešte teraz o nej nedokážem prestať premýšľať. Ak máte radi YA contemporary a/alebo príbehy o láske, no zároveň máte náladu na niečo trošku iné - minimálne atmosférou -, určite knihe dajte šancu. Odo mňa získava 4 hviezdičky.

The Bookland, 4.6.2018

Viac o knihe

Magnus Chase a bohovia Asgardu – Prastarý meč

Prastarý meč a Thorovo kladivo

Rick Riordan

Rick Riordan si ma omotal okolo prsta už svojou prvou sériou o Percym Jacksonovi a prebudil vo mne lásku ku gréckej mytológií. Potom prišla séria Bohovia Olympu, ktorá to zmenila na závislosť a tak sa trochu obávam, čo sa stane, keď dočítam jeho tretiu sériu Trials of Apollo. Jeho ďalšie knihy o Carterovi Kanovi a egyptských bohoch u mňa nevyvolali až taký ošiaľ, no aj tie sa mi veľmi páčili. Preto, keď som sa dozvedela, že chystá ďalšiu mytologickú sériu a tentoraz severskú, nemohla som odolať. O severskej mytológií som toho nikdy nevedela veľa, len to, čo mi ponúkol Marvel- fešného boha Thora v podaní Chrisa Hemswortha, charizmatického nepochopeného hrdninu Lokiho stvárneného Tomom Hiddlestonom a niečo o deviatich svetoch s komplikovanými názvami. Tu je toho omnoho viac a v úplne odlišnom podaní. Zatiaľ čo pri Marvelovkách som zvyknutá na hrdinské scény a plno vznešených postáv, Rick dokáže všetko toto pretvoriť vďaka jeho humoru a nenapodobiteľnému štýlu. Zobrazuje bohov ako bytosti, ktoré žijú už tak dlho, že už sú znudené všetkou tou slávou a hrdinstvom, preto sa radšej prispôsobujú modernej dobe sledovaním seriálov a robením si selfie na legendárnom moste Bifroste. Prečo nie. Bolo toho síce veľa- mnoho postáv z rôznych svetov, niekoľko bohov, magických predmetov a tých dlhočizných-a-komplikovaných-názvov-ktoré-som-v-hlave-čítala-len-ako-asdfghjk... Ale Rick už je natoľko vypísaný a zbehlý v tom, čo robí, že to dokáže dávkovať tak, aby si čitateľ zvykol a zo všetkým sa pekne zoznámil. Páčil sa mi posmrtný život, v ktorom sa hlavná postava Magnus Chase ocitol- legendárna Valhala ako hotel pre nesmrteľných bojovníkov einherjarov. Príbeh rozpráva v prvej osobe a tak je ľahké sa s ním stotožniť. Musel si na všetko zvykať, rovnako ako čitateľ. Magnus je veľmi sympatická postava- vtipný, samostatný a naozaj láskavý. Nejde ho neporovnávať s Percym, ktorý je moja knižná láska a hoci tam nejaké podobnosti sú, z obidvoch ide úplne iná energia. Kým Percy si celkom rýchlo zvykol na osud hrdinu, vždy sa vrhal do každej akcie a nemohol vystáť, keď sa niečo odohrávalo bez neho, Magnus je skôr taký klaďas. Nemyslí si o sebe, že je nejaký hrdina a asi by radšej sedel niekde vonku s falafelom a sledoval dianie, ako stál v prvej línii. Určite nie je zbabelý, no jednoducho vie, kde sú jeho hranice. Veľmi sa mi páčili aj jeho schopnosti, ktoré zdedil po svojom božskom otcovi, pretože mi pripomínal môjho obľúbeného boha z gréckeho sveta. Hoci tento prvý diel som čítala už dávnejšie, pamätám si, že ostatné postavy mi neprirástli k srdcu tak rýchlo ako tie v Rickových predošlých sériách. Okrem Magnusa som si k žiadnej zozačiatku nevytvorila nejaký extra vzťah, hoci mi prišli celkom sympatické. Najprv sa stretávame s Magnusovými kamošmi bezdomovcami z ktorých sa neskôr vykľuli magické bytosti trpaslík Blitzen a elf Hearthstone. Postupom času som si na nich zvykala čoraz viac a obľúbila som si ich. Hlavne Heartha, ktorý bol veľmi zaujímavá postava, pretože bol hluchý a používal znakovú reč. Navyše bol strašne zlatý a taký... nevinný. Neviem, proste som mala chuť ho vytiahnuť z príbehu a objať ho :3 Ďalšou z hlavných postáv bola valkýra Samirah. Ona bola takou tou typickou silnou ženskou hrdinkou, hoci mala svoje chyby. Čo sa týka samotného príbehu... veľa ľudí odsudzuje takú tú šablónovitosť, ktorú Rick vo svojich príbehoch používa. Hlavná postava: obyčajný tínedžer so zložitou rodinnou situáciou, ktorý sa zrazu ocitá uprostred mytologického sveta, zistí že jeden jeho rodič je boh a že je "odsúdený" k nesplniteľnej misií, na ktorú ho pošlú samotní bohovia... a potom sa to všetko skomplikuje a zdanlivý úspech strieda niečo oveľa zložitejšie, čo treba prekonať. Ja hovorím: no a čo :D Podľa mňa to na kvalite kníh nijako neuberá a jednoducho to k Rickovi patrí. Vďaka tomu, že každá séria je z iného prostredia, prispôsobuje aj okolnosti a tak vôbec nemám pocit, že by stále písal o tom istom. Naopak, veľmi ho obdivujem, že dokáže mladým takouto formou priblížiť mýty staré tisíce rokov a vytvoriť z nich niečo nové :) MAGNUS CHASE A BOHOVIA ASGARDU: THOROVO KLADIVO Originálny názov: Magnus Chase and the Gods of Asgard: The Hammer of Thor (2016) Rok vydania u nás: 2017 Počet strán: 456 Vydavateľstvo: Fragment Väzba: pevná s prebalom Anotácia: Volám sa Magnus Chase. Pred rokom o takomto čase som vyberal smetné koše, spal pod mostom, flákal sa s kamošmi Hearthom a Blitzom, vyhýbal sa policajtom a snažil sa jednoducho prežiť ako bezdomovec. Pred dvoma mesiacmi som z ničoho nič umrel v boji s ohnivým obrom a prebral som sa v hoteli Valhala ako jeden z Odinových bojovníkov einherjarov. Od svojho znovuzrodenia som si už zvykol na veľa podivností. Putoval som po deviatich svetoch a stretal severských bohov, elfov, trpaslíkov a rôzne bandy netvorov, ktorých ani neviem pomenovať. Získal som magický meč a s jeho pomocou spolu s kamarátmi som odvrátil ragnarök – súdny deň. A myslíte, že ma potom čakal zaslúžený odpočinok? Ani nápad! Sotva som našiel Meč leta, už aby som sa vydal pátrať po ďalšej kúzelnej zbrani, stratenom Thorovom kladive... *** Druhý diel bol rovnako akčný ako prvý a vďaka tomu, že už som lepšie poznala postavy aj svet, čítal sa mi jednoduchšie a rýchlejšie. Do skupinky hlavných postáv pribudla ďalšia- Alex Fierro, z ktorej som mala najprv zmiešané pocity, pretože som tak celkom nevedela, či je to taká tá nasilu dosadená postava, ktorá má reprezentovať diverzitu v knihách (lebo niektorí ľudia zjavne nedokážu stráviť, keď sa jeden príbeh nehemží postavami všetkých pohlaví, farieb, náboženstiev a kadečoho iného)... a hoci to ešte stále neviem, vôbec mi to neprekážalo a do príbehu jednoducho zapadla. Najviac sa mi samozrejme páčili narážky na Percyho Jacksona, ktoré sa objavovali v hojnom počte už aj predošlej časti- niektoré názvy kapitol, prítomnosť Annabeth, ktorá Magnusa zasvätila do existencie gréckeho mytologického sveta a posledná veta tejto časti, ktorá predznamenáva prítomnosť samotného Percyho v ďalšej časti... moje srdce plesalo :'D Dejová linka ma zaujala dokonca viac, ako v prvej časti. Predzvesť Ragnaroku, konca sveta, robila príbeh napínavým a aj dej mi prišiel rýchlejší a trochu svižnejší. Magnus navštívil nové miesta, dokonca aj nejaké nové svety a stretol ďalších bohov... stále sa mi najviac páči Loki, ktorý síce nie je taký "kvázi hrdina" ako ten marvelovský a je o dosť zákernejší a krutejší, no má proste niečo do seba. V tejto časti som si uvedomila aj také tie najväčšie odlišnosti medzi touto sériou a PJ. Tu mi prídu všetci tí bohovia oveľa prístupnejší a možno to bude aj tým spojením všetkých deviatich svetov, cez ktoré môžu postavy viac-menej voľne prechádzať. Všetko je také hrozne premenlivé a až tak sa neviažu na staré báje a príbehy. Mám pocit, že každý si môže diktovať svoj vlastný osud, pričom v PJ všetko riadi osud a proroctvá, ktoré sa nedajú len tak obísť. Môžem povedať, že Magnus Chase ma zatiaľ vôbec nesklamal a nemôžem sa dočkať pokračovania a toho, ako to so všetkými postavami dopadne. Severská mytológia toho ponúka ešte hrozne veľa a verím, že Rick nesklame a dokáže z toho vyťažiť čo najviac :)

strana36.blogspot.cz, 3.6.2018

Viac o knihe

Recenzia médii

Albatros Media newsletter